Na tejto, v podstate už záverečnej akcii sa zúčastnila celkom pekná hŕstka cykloturistov a ich priateľov. Stretli sme sa na železničnej stanici v Piešťanoch o 6:30 a ďalej sme pokračovali autobusom na Bezovec. Odtiaľ sme už „po svojich“ po červenej značke smerovali na Jelenie jamy. Po ceste sme mohli sledovať vychádzanie slnka nad nádhernou zimnou krajinou. Na Jeleních jamách sme mali malú prestávku na občerstvenie a pokračovali sme už na Marhát. Tu sme mohli po prvý krát navštíviť novú rozhľadňu. Ďalej sme putovali už dolu, smerom na Nitriansku Blatnicu. Zastavili sme sa ešte pri Rotunde sv. Juraja a prezreli sme si toto púťové miesto. V Nitrianskej Blatnici sme sa stretli s našim kolegom z cykloklubu, s Tónom a s jeho priateľkou. Po krátkej besede pri voňavom zelenom likéri sme nastúpili na autobus do Piešťan. Počasie nám celý deň prialo, takže akcia sa vydarila a my sme mohli pobrať spokojní do svojich domovov.
Dňa 23.11.2008 za krásneho skoro už zimného počasia, so snežením sa na akciu Katarínka 2008, dostavila slušná zostava 24cykloturistov: J. Michalec, I. Naništa, F. Krajčovič, V. Naď, M. Babišík, J. Budoš, P. Herceg, Ľ. Kraic, J. Golier, A. Golier, M. Nižnanský, J. Nádaský, M. Ševčík, J. Poláček, P. Hovorka, A. Nováková, D. Hanusková, B. Ďugová, M. Ďuga, P. Vrábel, A. Gieci, L. Masárová., D. Polák, A. Masaryková
a hostia: Božena a Maroš susedia D. Poláka z Posádky
Poďakovanie patrí všetkým účastníkom akcie za slušné správanie a bezproblémový priebeh akcie. Osobitne chcem ešte touto formou poďakovať: M. Nižnanskému za zapožičanie techniky /projektor + PC/ na premietanie CD,DVD prezentácií z našich cyklopotuliek v r.2008 (Korzika Marek N., Č. Kanada- Budoš), F. Krajčovičovi za výborný guláš, prípravu špécií a dobrú náladu, M. Babišíkovi a dievčatám za aktívnu pomoc v kuchyni a dobrú náladu, J. Michalcovi za zapožičanie el. píly a pilčícke práce a dobrú náladu, J. Budošovi, Ľ. Kraicovi, M. Ďugovi, V.Naďovi za gitarovú produkciu a dobrú náladu, Ľ. Kraicovi, P. Hercegovi- za dodávku bieleho a červ. vínka a dobrú náladu, B. Ilavskej za financovanie nami spôsobených výdavkov z klub. pokladne /prenájom chaty + nákup občerstvenia
Priebeh: v TT po zraze pri amfíku o 10h(sa spočítame je nás 9,prišiel aj K. Lavor zo Šulekova v rámci tréningu, lebo musel ísť skôr za povinnosťami) a štartovej fotke ideme smerom na Kopánku – Malženice – Trakovice-(zastavenie u p. Bučka, ktorý nás sponzorsky občerstvil, vďaka mu ešte raz)- Hlohovec (stretnutie pri kostole s 5 z PY a 1 HC o12h) stupáčik na vyhliadku Šianec nad HC nás príjemne rozohrial, keďže počasie bolo na slnko trocha skúpe- šúsom do Bojničiek a orechovou alejou na Posádku. Tu už nemôžme zablúdiť, pretože pozorní hostitelia Daniel a Anka pripevnili na stĺpy popri ceste navigačné smerové papiere, ktoré nás spoľahlivo doviedli až ku chate u Studánky. Po privítaní a úvodnom prípitku bol na programe aj „krst“ nového bicykla L. Kraica, ktorý presedlal z cestného na horský bicykel. A potom …
sa jedlo a pilo podľa chuti a možností. Daniel a Anka pripravili špekáčiky a výborný burčiak. Ešte raz im patrí veľké ĎAKUJEME za príjemné pohostenie aj posedenie u nich na Studánke.
Počas diskusie sme riešili aktivitu niektorých „tiež“ členov, bodovanie účasti, preplácanie peňazí, ohodnotenie garantov akcií, a iné…
Záverom možno povedať, akcia sa vydarila a priniesla aj nové námety na zlepšenie činnosti klubu do budúcnosti.
Vo štvrtok navečer sme sa dvanásti ubytovali v chate pod Sokolím (vo Vrátnej) ráno v piatok o 6.30 ešte tri dievčatá z BA a PY dorazili za nami a už o 8.00 sme šliapali za slnečného počasia po modrej na chatu na Grúni a po krátkom občerstvení (dvojboj – pivo a horec) na Poludňový Grúň -to bol fučiak. Odtiaľ cez Stoh na V. Rozsutec ,ktorý dal tiež zabrať ,ale stál za tie krásne výhľady. Potom dolu na Medzirozsutce, ešte na M. Rozsutec a späť po modrej cez Horné diery do Štefanovej.
Tretí deň sme sa vyviezli lanovkou do Snilovského sedla, a už peši pokračovali na V. Kriváň -tam bolo dosť chladno, tráva sa belela srieňom ale výhľady na naše hrbaté Slovensko opäť pekné. Tam sme sa rozdelili na dve skupiny, prvá si ešte vychutnala dlhšie pobyt na vrchole a potom sa cez Chleb vrátili lanovkou späť do Vrátnej.
Druhá skupina sme šliapali hrebeňom na M. Kriváň už za pekného, slnečného počasia, odtiaľ späť do sedla Bublen cez Chrapáky , Kraviarky po modrej do sedla Príslop a na chatu.
Ďalší deň (nedeľa) bola ľahká turistika, do dediny Terchová, návšteva kostola aj reštaurácie, potom náučným chodníkom cez Dolné a Jánošíkove diery do Štefanovej a späť na chatu.
Večere bývali pri táboráku alebo krbe s gitarou a spevom, tiež spomínaním na veselé historky z cyklociest či turistiky.
A tiež sme sa zhodli ,kde sa stretneme o rok na spoločnej turistike- budú to Pieniny. V pondelok doobeda za daždivého a chladného počasia sme sa rozlúčili a všetci sme šťastne dorazili za svojimi rodinami domov.
A to je koniec rozprávky, milí turisti , o rok dovidenia v Pieninách.
Akcie sa zúčastnili: B. Ilavská, J. Poláček, J. Michalec, J. Budoš, V. Putera, J. Novosedlik, I. Naništa
Priebeh akcie: doprava do Sv. Jura – z PY vlak 6:09h (išla iba Božka!)-z TT vlak o 7:08h-(Igor a Jozef N.)- z PY autom (Juraj P., Vlado P. v TT pristúpil Ján B.,)- nonstop šliapal iba Jozef M.- zraz bol v Sv. Jure o 8:00h počasie bolo ideálne bicyklové, teplo, skoro bezvetrie. trasa akcie viedla zo Sv. Jura- cez Medené Hámre- do Borinky(1 bufet)- Stupava (foto pri Stup. krčme)- cyklochodníkom okolo Moravy, tu sme objavili malú „skratku“ okolo rybárskych zákutí – do Devína (2 bufet)- tu sme pozreli do mapy a dali hlavy dokopy a zisti sme, že do Rače sa dá ísť vľavo cez Marianku alebo v pravo cez BA a Žel. Studničku!- po krátkej úvahe sa preto delíme na 2 skupiny -ľavičiarov(Juraj, Ján, Vlado) a pravičiarov (Božka, Jozef M., Jozef N., Igor)-premávka cez BA bola vcelku kľudná -v pohode ešte absolvujeme 3 bufet na Žel. Studničke – ešte si vychutnáme jazdu BA lesoparkom, kde stretávame „bufetujúcich“ Bratislavčanov pri ohniskách, občas stretáme makačov na horákoch i pešiakov na lesnej túre- okolo 16:30 h dorazíme na žel. st. v Rači – vlak späť ide 16:44h – naložíme bicykle do osobáka, ktorý ma iba dva vagóny pre bicykle v rozšírenej vstup. chodbe(neviem či by to v Čechách stačilo?)- „ľavičiari“ šľapali späť do Jura k svojmu autu, asi dorazili OK pretože mali času dostatok a viac sme sa už nekontaktovali – v TT ešte ukončíme akciu 4 bufetom na Fortune pri tenis. kurtoch.
Sumár akcie: prešli sme cca 77 km lesom MK, ale aj nivou Moravy, a BA lesoparku je to pohodová akcia, vhodná aj pre rodinných príslušníkov. Dá sa navštíviť hrad Devín pri sútoku Moravy a Dunaja alebo aj púťová Marianka. Uznanie patrí Božke že prešla celú trasu so sebazaprením pretože mala silne narazený malíček, keď zakopla doma do nábytku. POZN: v roku 2009 navrhujem troška zmeniť trasu – začať napr. v Senici odtiaľ -cez bory Záhorskej nížiny na Tomky -do V. Levár pozrieť Habánsky dvor – rekr. stredisko Rudava- (tu je možnosť kúpania)- odtiaľ do Vysokej- popri Morave chodníkom buď do Malaciek alebo Kútov? alebo späť do Senice.
Počas augustových voľných dní 28.8.-31.8.2009 usporiadal KST národný zraz v Komárne. Po zistení veľmi výhodného vlakového spojenia do Komárna bez prestupu z Trnavy, sme sa (tri členky MKCK) vo štvrtok podvečer doviezli do Komárna, kde v budove učilišťa už bolo veľa účastníkov, ktorí vlastne už mali odjazdený jeden deň, stihli Ostrihom.
Pri večernej prehliadke mesta Komárna a kto stihol aj bývalej vojenskej pevnosti, sme si prezreli námestie Európy, aj kvôli ktorému sme sa zúčastnili tohto zrazu. Námestie sa skladá z domov ktoré sa nachádzajú v Európe. Zväčša každý štát tu má svoje zastúpenie. Veľmi pekné. Navštívili sme aj penzión Juraja Baču a dali sme si pivečko, ktoré práve nebolo najlacnejšie.
Druhý deň bol okruh ťahaný severne od Komárna. Prezreli sme si vodný mlyn v Kolárove a takú, akoby Westernovú osadu. Poobede sme si prezreli Komárno za denného svetla a taktiež sme si prezreli druhú stranu Dunaja Komárom. Vzhľadom k tomu že nám celý deň fúkal silný protivietor, večer sme toho mali dosť. Ja som z časových dôvodov ráno išla vlakom späť. Moje dve spolu cyklistky Boža a Táňa sa vydali na horskú túru. do Maďarska, ak keď by niekto tvrdil že Maďarsko je len rovina, tu by svoj omyl spoznal. Tento kraj trocha pripomínal naše Malé Karpaty. Za pekného počasia dnes vyšlo bicyklovanie výborne. Tento zraz poriadal Klub slovenských turistov, nie SCK, takže sme spoznali znova nejakých nových priateľov, s ktorými sme si vymenili skúsenosti a poznatky z bicyklovania, taktiež dostali veľa typov kam sa ubrať na budúci rok..
Termín-miesto : 9.8.-16.8. Centrum Česká Kanada Bystřická 53 Kunžak-Struhy okr.J.H.
t.č.00420 603 324 195 , mail : j.hanibal@tiscali.cz
Ubytovanie : 6 x 4 lôžkové chaty, cena za chatku 300Kč , záloha 3000 Kč
P.č. Meno a priezvisko P.č. Meno a priezvisko
1 Budoš Ján 11 Oravec Vlado 2 Poláček Juraj 12 Putera Vlado 3 Hovorka Peter 13 Chnapko Peter 4 Kraic Ľuboš 14 Modrovský 5 Herceg Pavol 15 Mikino 6 Naď Vlado 16 Gieci Anton 7 Stríž Ondrej 17 Gieci priateľka 8 Luboš Slaný 18 Gieci syn 9 Oravcová 19 Vrábel 10 Ilavská Božena 20-23 Naništa Igor+rodina
V prvý deň akcie väčšina cyklistov zvolila kombináciu vlak a bicykel. Najprv sme cestovali z Trnavy prípadne z Piešťan do Kútov. Z Kútov do Břeclavi sme použili bicykle, poniektorí malú lokálku. Z Břeclavi do Znojma sme opäť oddychovali vo vlaku. Zo Znojma už nebola žiadna iná alternatíva , len bicykel. Trasa bola dlhá asi 80 Km v dosť kopcovitom teréne a hlavne v silnom protivetre. V dedinke Jemnice sme mali obedňajšiu pauzu pri kvalitnom a lacnom obede. V Dačiciach sme už pri pive pozorovali západ slnka. Do Kunžaku – nášho cieľa, bolo ešte dosť ďaleko. Do cieľa sme sa dostali cca o 22 hodine unavení a premrznutí. Trom non stopárom: Petrovi, Ľubovi a Paľovi, sme vôbec nezávideli ich 175 km z Kútov. Do cieľa dorazili aj dve autá s posádkami riadené Jurom a Tónom.
Druhý deň po patričnom zotavení sme vyrazili do Novej Bystřice cyklocestou križovanou úzkokoľajkou. Smerom na hrad Landštejn sme navštívili Klášter a podzemné chodby pri svetle sviečok. Už spomínaný Landštejn bol dosť rozsiahly hrad s krásnym výhľadom zo svojej veže. Po zjazde do Starého Města sme sa najedli v dedinke Statkov. S plnými bruchami sme sa vybrali do tvrdých kopcov Českej Kanady domov do Kunžaku. Malá skupinka: Ondrej, Ľubomír a Vlado zvolila svoju trasu, na ktorej sa Vladovi predbiehanie sprava vypomstilo. Našťastie Vlado mal len narazenú kľúčnu kosť a rebrá pri páde na drsný asfalt z bicykla. V druhý deň prišli aj poslední účastníci s autom rodinka nášho predsedu MKCK.
Tretí deň sme v pomerne rovnakej zostave začali šliapať do kopca na Český Rudolec a potom do Slavoníc, ktoré nás uchvátili vymaľovanými budovami na námestí. Zo Slavoníc sme sa vybrali severne na Moravu do Telče. V Telči sme už raz boli, keď sme išli pred dvoma rokmi z akcie Šumava, ale rozhodne sa oplatí ju vidieť aj viac krát. Slniečko nám stále svietilo až pripekalo, čo sa nám odrazilo na dennej spotrebe piva. V tento deň ráno musel Peter odísť domov zo zdravotných dôvodov.
Štvrtý deň bol na pláne výjazd severozápadne do Červenej Lhoty a naspäť cez Jindřichuv Hradec domov. Profil tejto trasy už nebol tak kopcovitý ako v Českej Kanade. Začali pribúdať rybníky a malebné lesy. Romantický zámok v Červenej Lhote s parkom a jazerom sme väčšina obdivovali z vonku. Z akcii ma najviac upútalo mestečko Jindřichuv Hradec. Tu sme navštívili múzeum s prekrásnymi jasličkami.
Piaty deň sme sa vybrali po hlavnej ceste do Člunku a potom cyklocestou až do Peršlágu, na pomedzie s Rakúskom. Táto oblasť Rakúska je iná akú sme poznali za Bratislavou. Nie je až taká atraktívna. Je vhodná asi na agroturistiku. Všade je cítiť pracovitú ruku farmára. Haugschlag je dedinka s veľkými golfovými plochami. Páčilo sa mi tu, lebo všetko malo svoj poriadok a nič nebolo veľmi vyčačkané. Naspäť do Čiech sme išli pozrieť Trojmězí hranica Rakúsko Čechy – Morava a dedinku Maříž, známu keramikou. V Slavoniciach sme ešte navštívili múzeum v prírode, kde boli bunkre a protitankové zátarasy z čias pred 2 svetovou vojnou.
Šiesty deň bola na rade Třeboň. Kľukatými cestičkami sme sa dostali až do Stráži. Odtiaľto sme museli šliapať po hlavnej až do Třebone. Tu sme si poniektorí vychutnali jazdu v pelotóne pri priemernej rýchlosti 40Km.Trochu bol problém sa udržať za Ľubom-rušňom. Z Třeboni sme pokračovali po cykloceste do Chlumu. Všade boli len rybníky a rašeliništia. Do Kunžaku sme museli zvoliť skratku cez Rakúsko. Tu sme mierne zabľúdili, ale zas sme si vychutnali pekné stúpanie z Litschau. Opäť sme brázdili cestu cez Novú Bystřicu. Pred cieľom sme ešte navštívili pomník slávneho Čecha Járy Cimermana na Kaprounskej vlakovej zastávke.
Siedmy deň opustili našu základňu väčšina cyklistov zo strachu pred zlým počasím. Zostali len šoféri áut so svojimi posádkami a traja skalní: Marián, Peter CH a moja osoba. Z Kunžaku sme sa vybrali severne. Počasie sa výrazne zmenilo. Blížila sa búrka. Úspešne sme do obeda unikali pred ňou, ale predsa sme sa dočkali. Z kopcov sme zliezli dole do Volfířova a tu sme vyčkávali asi hodinu, nepomohlo to. Navliekli sme si pončá a v daždi v silnom vetre sme sa vybrali do kopcov až do Olšan. Odtiaľto to bolo len na skok do Kunžaku.
Posledný deň sa počasie cez noc vôbec neumúdrilo a ráno sme sa my traja zbalili, obliekli do pónč a pri súcitných pohľadoch motorizovaných cyklistoch vybrali do dažďa. Trasa bola do najbližšej vlakovej zastávky Moravské Budějovice. Zo začiatku to bolo nepríjemné, kým si človek nezvykne jazdiť v igelitovom vreci. Na benzínke v Jemnicách sme sa zohriali pri káve, lebo teplota klesla na 5 až 7 stupňov. Odtiaľto nám už nepršalo až do Budějovíc. Potom sme absolvovali vlakovú šnúru až do Břeclavi. Z Břeclavi sme to už poznali. V Kútoch sme sa najedli na stanici a v Trnave sme to zakončili s fernetom v bufete. Hodnotím túto akciu za vydarenú a Česká Kanada ma očarila svojimi cyklochodníkmi.
Z Trnavy sme sa vybrali po Bučianskej ceste do Maduníc, kde sa pridali Dalibor s Dankou. Pokračovalo sa do Piešťan, na Kruhovku. Po zvítaní s kolegami z Piešťan, sa pokračovalo cez cyklotrasu do Moravian.
Cesta ubiehala pokojne, bola slabá premávka. Zrazu pri Modrovke nás obiehal motorista, išiel pomaly a škeril sa. No, veď to bol náš Tonko z Topoľčian. Hovoril, že prídu za nami na chatu, kde bol náš polovičný cieľ etapy. Odbočili sme do Hrádockej doliny. Cesta bola veľmi pekná a príroda krásna. Cieľ bol na chate Rasťa Mocka. Bolo vidieť, že chata má správneho gazdu.
Po krátkom oddychu a občerstvení sme sa vydali po lesnej kamenistej ceste hore na zrúcaninu hradu Tematín. Vladko Oravec rozprával a neustále fotil tento kraj pod Bezovcom. Po nekonečných zákrutách sa vynorili obrysy hradu Tematín. Boli tam skauti, ktorí čistili hradné nádvorie. Vlado sa rozpamätal na svoje študijné roky, keď praxovali na hrade. Výhľady boli veľmi pekné. Dolu sme išli prudkou cestou na chalupu, kde už sa začalo opekanie špekáčikov. Chutili výborne.
Domov sme sa rozišli postupne. Naspäť v Trnave ukázal tachometer 125 km. Cyklovýlet prebehol za ideálneho cyklopočasia.
Prvú júlovú sobotu sme si naplánovali cykloakciu do moravského kúpeľného mestečka Luhačovice. Východziu stanicu sme si dali Trenčiansku Teplú. Stretlo sa nás 9 cyklistov a cyklistiek. Po vyložení z vlaku sme sa cez Horné Sŕnie za ideálneho počasia vydali na moravskú stranu. Pretože bolo zavčas ráno, slniečko sa pomaly predieralo cez stromy a naberalo na svojej sile, sme zvládli prechod cez hrebeň Bielych Karpát bez nejakého veľkého vypätia. Prichádzajúc však do Luhačovíc sa poriadne zohrialo a vetrík zabudol fúkať. Ideálne by bolo zastaviť pri priehradnej nádrži a vykúpať sa. Kúpeľné mestečko nás privítalo s otvorenou náručou.
Na území Luhačovíc vyviera 16 hydrouhličitanochloridosodných kyseliek a jeden sírny prameň. Každú hodinu sa tu na povrch dostáva 15-tisíc litrov vody, ktorá obsahuje veľké množstvo rozpustených minerálnych látok, najmä sodík, vápnik, horčík, chlór, bróm, jód, kyselina uhličitá, rozpustený oxid uhličitý. Teplota vyvierajúcej vody sa pohybuje medzi 10 – 12 °C. Najznámejšie pramene sú Vincentka, Aloiska, Ottovka, Prameň Dr. Šťastného a Sv. Jozefa. My sme sa zastavili a ochutnali vodu z prameňa Ottovka, ktorý vyviera na pravom brehu Hornej Olšavy na úpätí svahu Malá Kamenná, o 10m vyššie ako všetky ostatné pramene. Má zvýšený obsah jódu, železa, kyseliny boritej a niektorých stopových prvkov. Používa sa na pitnú liečbu a jeho výdatnosť je iba 3 litre za minútu. Pri jej ochutnávke sme skonštatovali, že predsa len ten Radegast je lepší a po dobrom obede určite lepšie padne. Luhačovice sú najväčšie moravské kúpele s dlhou tradíciou kúpeľnej liečby dýchacích ciest, tráviaceho ústrojenstva, cukrovky a pohybového aparátu. Preslávené sú prírodnými liečivými prameňmi, priaznivými klimatickými podmienkami a príjemným prostredím, v ktorom sa snúbi krásna príroda a typická architektúra.
Po odpočinku v kúpeľnom areáli sme sa vydali na cestu domov. V neprestávajúcej horúčave sme sa pomaly popod Lopeník štverali k hraničnému priechodu Brezová a odtiaľ každý svojou cestou.
Zápis z akcie MKCK/ Malokarpatského cykloklubu/ určenej pre širokú cykloturistickú verejnosť:
Karpaty Tour 2008- 11.ročník cykloturistického „vítania leta“ sa uskutočnil dňa 21.6.2008 na Malokarpatských cestách na trase:
Štart: 8:30h od reštaurácie RELAX na Rybníkovej ul. v Trnave- Suchá n/Parnou- Častá- Č. Kameň- Píla- Dubová- Modra- Vinosady- sedlo Pezinská Baba- Pernek- Rohožník- Sološnica- Buková- Trstín- D. a H. Krupá a cieľ opäť v Relaxe cca od 15:00- 16:30h.
Na štarte sa prezentovalo 70 účastníkov- ktorých čakal cca 125 km okruh na cestách Trnavského i Bratislavského kraja cez dve horské sedlá / Pezinská Baba a pri priehrade Buková /. Počasie bolo t.r. ozaj priaznivé pre cykloturistiku. Po krátkom rannom dáždiku bolo sobotné ráno usmievavé a slnečné s miernym ochladením, čo väčšina účastníkov prijala s potešením. Lepšie je šliapať do pedálov pod mrakom ako pri spaľujúcom sily uberajúcom slnku, ktorého sme si už užili t.r. od skorej jari už dosť.
Cieľom akcie nie je pretekanie! Ale stretnutie sa s priateľmi v sedle bicykla, dobre si zajazdiť a spraviť aj niečo prospešné pre svoju kondičku.
Najmladším účastníkom akcie bola: Alenka Kubeková / r.1988/ z Piešťan
Najstarším účastníkom bol: Milan Jakabovič st. /r.1947/
Najvzdialenejšími účastníkmi boli: Jozef Ďurjak z Vrábel a Dominik Lisinovič zo Šaštína
Po štarte a vyvedení pelotónu z mesta (za asistencie PZ SR), aj vlastných sprievodných vozidiel / vodiči- F. Krajčovič a M. Kišová/ ktoré zabezpečovali okrem technickej pomoci i zdravotnú službu, sa vytvorili výkonnostné skupinky cyklistov, ktorých čakali na trase 4 oficiálne občerstvovacie prestávky- v Častej- sedle Pez. Baba- v Sološnici -na Bukovej- – a nakoniec v cieli akcie v Relaxe- kde už čakal účastníkov navarený kotlíkový gulášik s pivkom. Spestrením programu býva aj tradičná tombola losovaním z účastníckych štartovacích čísiel.
Ceny do tomboly venovali firmy:
LOJ MAR-ELEKTRO z Trnavy- p. Marek Loj
Bicykle- Šport- Servis- p. Bohuslav KUJOVIČ z Trnavy
Drogéria OD Jednota z Trnavy- p. Kabátová
Vydavateľstvo TURISTA- Dr. Anna Hlatká z Piešťan
Malokarpatský cykloklub
p. Krajčovič František z Trnavy
akciu ďalej podporili: SE a.s.- člen skupiny ENEL- JASLOVSKÉ BOHUNICE,
Mesto TRNAVA a reštaurácia RELAX Trnava .
Po dojazde do cieľa a občerstvení bolo možné ešte posedieť pri GITARE p. Milana ĎUGU a zaspievať si trampské piesne… i TAKTO možno stráviť príjemný deň s priateľmi.
Nastal čas rozlúčky s 11. ročníkom a už môžeme chystať ďalší ročník / plánovaný na cca 20.6.2009/.
