Značka: rok_2010

Prítomní:
Členovia MKCK: Hovorka P; Ilavská B; Gurínová H; Oravec V; Nádaský J; Herceg P.

Hostia: Modrovský M; Galko L.

V sobotu 31.7 2010 sa uskutočnila plánovaná akcia „Javorina“ po trase:
Nové mesto Nad Váhom – Moravské Lieskové – Hrubá Strana Cetuna Škulovci Javorina Cetuna -Bzince pod Javorinou – Nové Mesto Nad Váhom Čachtice Trebatice – Veľké Kostoľany -Trnava.

Stretnutie účastníkov bolo na parkovisku pri vlakovej stanici v počte osem. Ku skalným účastníkom „Hovorka, Ilavská a Oravec“ pribudlo ďalších 5, ktorí si prišli zmerať svoje sily na Javorinskom stúpaní. Prvé občerstvenie bolo pod prvým stúpaním na Hrubú Stranu, ktoré naštartovalo všetkých prítomných. Tu nás prišiel povzbudiť náš kolega Surovčík, ktorý mal rodinnú oslavu. V Cetune občerstvenie nebolo, lebo otvárali až o 12.00, tak na radu domácich sme sa vybrali skratkou cez Cetunské kopanice. Skrátili sme si tak trasu, no stúpaním, ktoré bolo okolo 17%. Potom sme sa napojili už na klasickú trasu na kopec. Na vrchole nás privítala chata zahalená v oblakoch. Na Jelenec, na bývalú vojenskú hlásku, sa nešlo, lebo deň predtým pršalo a bolo hore veľa blata a veža na Jelenci bola väčšinu v oblakoch. Po občerstvení držkovou polievkou a pivom sme si skočili k vysielaču a potom už dolu do Cetune. Božka si chcel dať aj kávu, no nebola jej súdená, lietacie dvere ju o ňu pripravili. Inak na chate mali krásneho papagája, ktorý nám nakúkal do tanierov, ale nekecal.

V Cetune sme si dali občerstvenie, čierne, poniektorí rezané pivko a naštartovali sme sa na cestu domov. Nakoľko nikto nešiel na vlak v Novom Meste Nad Váhom, tak sme si dali ešte jednu zastávku v Čachticiach a po vlastnej každý ťahal domov.

Počasie sa nám vydarilo a nový úsek trasy preveril našu cyklistickú zdatnosť. Nebolo to však vôbec pre cestné bicykle, tá skratka je skôr pre horské ako trekové.

Tešíme sa na ďalší rok. Javorina je vždy výzva na preverenie našej kondície.

PETER

Zúčastnený: J. Poláček

V sobotu dňa 24.7.2010 sa uskutočnila plánovaná cykloakcia po trase:
Topoľčany – Prázdnovce – Bošany – Klátova Nová Ves – Skýcov (vápenice) – rozhľadňa Skýcov – žrebčín Rybník – Backová – Babylon – Topoľčianky (zámok, park, národný žrebčín) – Hostie – Skýcovský mlyn – Koborno – Drahožická huta – Veľké Uherce (kaštieľ) – Partizánske – Brodzany (kaštieľ a park) – Nedanovce – Chynorany – Krušovce – Topoľčany

Žiaľ, vzhľadom na takmer katastrofickú predpoveď počasia jediným odvážlivcom, ktorý si trúfol odolávať nepriaznivým poveternostným vplyvom, bol jej garant. Priznám dobrovoľne, že ani mne sa teda moc nechcelo, ale čo už, keď som bol ten garant. Nakoniec sa však všetky obavy ukázali byť neopodstatnené a trasu som absolvoval v takmer ideálnom cyklistickom počasí. Celý deň bolo pod mrakom (nehrozil úpal, dehydratácia a vysoká spotreba krému s ochranným faktorom), nespadla ani kvapka (jemne začalo mrholiť až po návrate domov presne v okamihu keď som za sebou zavieral dvere od garáže), po všetkých tých trópoch bolo osviežujúcich 18 až 21°C a vietor okrem posledného úseku Partizánske – Topoľčany takmer žiadny. Jediným mínusom bol nie práve najlepší stav niektorých úsekov trasy po nočnej výdatnej búrke, hlavne tých lesných a poľných, pre crossový bicykel to však nebolo nič neprekonateľné (cestári by asi nadávali).

K trase samotnej, uskutočnila sa podľa pôvodného plánu s jednou zmenou, a to, že s ohľadom na stav lesných ciest som vynechal zrúcaninu Hrušov a namiesto nej vyšlapal na rozhladňu Skýcov. Trasa je to hodnotná, jej zhruba polovica vedie po cestách so zákazom vjazdu motorových vozidiel a s výnimkou nejakých cca 5 km má asfaltový povrch. Ten je s výnimkou stúpania v úseku Klátová Nová Ves – Skýcov a klesania v úseku Drahožická huta – Veľké Uherce aj veľmi slušnej kvality. Pre cestárov sú problémové úseky Skýcov – zrúcanina Hrušov – žrebčín Rybník a spomínané klesanie Drahožická huta – Veľké Uherce, pričom obidva je možné obísť po štátnej ceste 511.

Ešte parametre trasy:
– dĺžka: 104,7 km (sú v tom aj nejaké km navyše štýlom „a ešte toto si chcem pozrieť“)

– celkové prevýšenie: 940 m

– priemerné stúpanie: 4%

– max. stúpanie: 11% (na rozhladňu Skýcov je to na krátkom úseku strmšie – cca 20%, pre zlú štrkovú cestu je to ale aj tak na pešo)

– max. výška: 560 m

Juraj Poláček

Odloženie cykloakcie okolo Neusiedlerského jazera bolo spôsobené nepriaznivou predpoveďou počasia a tak zostala snaha nájsť vhodný náhradný termín. Víkend 17. – 18. 7. sa ukázal ako voľný letný termín klubu MKCK a tak zostávalo už len trafiť sa na správny deň. Predpovede počasia neboli opäť lákavé, sobota 37°C a nedeľa ochladenie o 10°C, búrky a silný vietor. Rozhodnutie padlo s rizikom na nedeľu a tak zo všetkých predpovedaných nástrah našťastie zostal len silný vietor.

V nedeľu ráno o 8:00 h sa zišli na parkovisku pri amfiteátri tri posádky áut v celkovom počte sedem cyklistov v zložení: Editka a Jozef Antaloví, Peter Kollár a Lucia Vépyová, Editka, Marek a Matúš Nižnanskí. Na plážové parkovisko v Neusiedl sme dorazili o 9:30 h, „zložili“ bicykle a keďže z vlaku sa nik nehlásil, vyrazili sme na mólo urobiť štartovné foto.

Vzhľadom na silný vietor, nezvolili sme tradičný okruh okolo jazera, ale vybrali sme sa trasou vysnívanou Ondrom Strížom, čo znamená zásadne ísť stále podľa možnosti dolu vetrom. Nastúpili sme na tzv. „Kulturradweg“, ktorej cieľom bolo navštíviť skanzen a zároveň múzeum rakúskej dediny v dedine Mönchhof.

Cestou sme boli účastní vo Weidene na pivnom dedinskom pikniku s dychovkou. Ďalej cyklotrasa v obci Gols bola nezvyčajne kľukatá, a tak sme sa zhodli na tom, že nám chceli ukázať, čo všetko majú v dedine pekné kúpalisko, reštauráciu v zámockom štýle s parkom, futbalový štadión a samozrejme miestnych vinárov a ich ponuku.

Vstupné v skanzene je 5,5 Eur, ale ako skupine sa nám to podarilo znížiť na 4 Eurá za osobu. V skanzene sú jednotlivé domy aranžované na tradičné remeslá prvej polovice 20. storočia. Bola tam i slušná zbierka starých bicyklov a samozrejme nechýbala krčma štýlovo zariadená a ako jediná aj plne funkčná s výčapom.

Z Mönchhofu sme sa vydali do mestečka Podersdorf, ktoré je na brehu jazera. Cesta viedla medzi vinohradmi po kvalitnej asfaltke, kde sme okrem občasného protivetru nestretli takmer žiadne auto. V Podersdorfe sme obdivovali umenie windsurfistov, ktorý sa doslova predvádzali na rozbúrenej hladine jazera s vysokými vlnami. V závetrí sme si urobili prestávku na jedlo a pitie a potom v obave silného protivetru sme sa vydali na cestu späť do Neusiedl. Na plážové parkovisko sme dorazili kompletné posádky s najazdenou kilometrážou (cca 50 km). V cieli sme skonštatovali, že aj napriek veternému počasiu bol to pekný kultúrno-cyklistický zážitok.

M. Nižnanský

Za MKCK sa zúčastnili:
B.Ilavská, T.Ilavská, A.Nováková, O.Stríž, Ľ.Slaný, P.Herceg
hostia :
J.Hergotová, M.Lajtová, J.Herceg, R.Vojtek

Ráno 11.7.2010 sa o 9.00hod. stretla vzácne vyrovnaná skupina cyklistov (5 žien+5 chlapov) na parkovisku pod Starým mostom v BA.

Po krátkom uvítaní a ešte pri znesiteľnej teplote vzduchu sme vyštartovali po pravej strane Dunaja po hrádzi smerom na Čunovo. Tam už slnko rozpálilo aj asfalt a čo bolo dosť nezvyklé: bolo úplné bezvetrie, čo horúčavu ešte umocňovalo. Čiže nevyhnutne museli byť krátke prestávky na uhasenie smädu, inak by hrozila dehydrácia a kolaps organizmu.

Čunovo sme iba preleteli, prvá dlhšia zastávka bola až pri Vojke v štýlovom ranči (v Dobrohošti už mali stánky s občerstvením zbalené, hody tam boli iba v sobotu). Každý si podľa chuti vybral jedlo, tradičné halászle nesmelo chýbať. Keďže Táňa Ilavská aj s priateľkou Monikou Lajtovou sa rozhodli, že sa budú radšej kúpať v jazere, ako vo vlastnej šťave, tak to otočili späť a tiež naši dvaja nerozluční bratia Ľubo Slaný a Ondro Stríž si to Gabčíkovo rozmysleli, nasadli na kompu a druhou stranou hrádze sa pomaly presúvali do BA. Znovu vyrovnaná šestica (3+3) sme roztočili pedále a už v tropickej horúčave sme dorazili do Gabčíkova (hydroelektráreň).Nasledovala krátka prestávka na pivo, kávu a foto. Potom sme sa rozdelili: päť cyklistov (tiek) sa vydalo po vlastnej osi na Šamorín, Sládkovičovo do TA, Ružindola, Trakovíc a Piešťan, ja som sa druhou stranou hrádze vrátil späť do BA k autu, najazdil som 100 km, tí, čo šliapali až domov to mali o niekoľko desiatok km viac. Ďakujem všetkým zúčastneným, že túto veľmi horúcu nedeľu, ktorá sa dala prežiť aj príjemnejšie, presedeli v sedle bicykla a trochu si vytrápili telo.

P. Herceg

Termín : 3.7.2010

Čas : 7:30 Trnava , 9:30 Radošina

Počasie : slnečné , horúce

Trasa : Trnava Hlohovec-Tepličky-Radošina-Bojná-Tesáre-Záhrada-Závada-Duchonka-Nemečky-Kulháň-Zlatníky-Dubodiel-Trenčianske Jastrabie-Mníchová Lehota-Trenčín …….. cca 120 Km

Účasť : členovia : Herceg , Naď , Nadaský , Budoš , Fáziková , Hovorka , Poláček , Vrábel , Oravcovci , Putera , Škoda Paľo

hostia : Herceg junior, Modrovský a Harčárik

Popis :
Predpoveď počasia bola ideálna, až sme sa tej horúčavy trochu obávali. Z Trnavy sme odchádzali: Herceg so synom, Naď, Nádaský , Harčárik a ja. Veľkú účasť na túto „divočinu“ som neočakával a títo páni cyklisti si radšej overili telefonicky, či som si to nerozmyslel s touto akciou.

V Hlohovci pri prvej občerstvovačke sa k nám pripojila Fáziková a Hovorka, ktorý sa nás už nevedel dočkať.

Musím priznať aj moju chybu, neodhadol som čas na stretnutie z Piešťan v Radošine. Už v Hlohovci som to vedel, že cez malé Pyreneje : Tepličky-Orešany-Radošina to ani Sagan by nezvládol do 9 hodiny s našimi povinnými prestávkami , s našimi bicyklami a s našimi tukmi.

V Radošine nás túžobne očakávali spojky Poláček a Vrábel. Harčárik sa od nás odpojil , lebo nevládal nás stále čakať, to dementujem- mal pracovné záležitosti.

Na Duchonke som sa musel vyčkávajúcim ospravedlniť dobrým oroseným mokom. Oravcovci, Putera a Modrovský išli svojím tempom na Duchonku.

Pred Bojnou Juro navrhol MTB trasu na Duchonku cez priehradu Tesáre, Záhrada a Závada. Táto cesta sa tiahne pod vrcholom Úhrad kde kedysi pobývali naši Slovania. Podľa mňa to bola najmalebnejšia časť. Na Duchonke sme sa skoro všetci stretli v reštaurácií na hrádzi pri príjemnejších aktivitách posilňujúce organizmus cyklistu a to jedlo a studené pivo. Ešte chýbal Škoda, ktorý sa nachádzal v Trenčianskom Jastrabí. Aby nemusel dlho čakať, išiel nám naproti.

Po najpríjemnejšej časti akcie, prichádza trochu horšia a to vysadnúť na bicykle a rozhýbať sa. Na Duchonke sa od nás odpojili Oravcovci , ktorí prešli cez Úhrad do Piešťan.

Postupovali sme severne pozdĺž Duchonky a po žltej turistickej značke sme sa dostali na tretiu priehradu Nemečky. Putera za tento úsek cesty nám dal mínusové body, skratka nebola to najlepšia cesta. Tu sme sa stretli s jediným vojakom v poli, ktorý je stále verný cestným bikom Hovorkom.

Tu sme sa napojili na peknú asfaltku pozdĺž rekreačnej oblasti Kulháň a po úchvatnom zjazde sme sa dostali do dedinky Zlatníky. Tu sme si vylepšili svoje rýchlostné maximá , chvalabohu nič zlé nás tu nečakalo, lebo cesta bola kvalitná a dosť široká i napriek autám a cyklistom v opačnom smere.

Pred zlatníckym šenkom sme sa stretli s Paľom Škodom. Túto časť cesty som už niekedy absolvoval, ale až teraz som sa začal rozpamätávať na väčšie Pyreneje. Dlhšie stúpania, zjazdy, horúčava, deficit síl a tekutín s nami nerozlučne kráčali ruka v ruke.

V Dubodiely sme sa v krčme všetci občerstvili okrem Hovorku, ktorý bol popredu a stále mi hlásil, kde nás počká a vždy si vyberal miesta, cez ktoré sme plánovali prejsť, ale až za nejakú hodinu. Tu na schodoch v tieni sme urobili všetci rozhodnutie, že cestu na Chatu pod Inovcom si vychutnáme niekedy inokedy, i keď sme snažili presvedčiť Paľa Vrábela, aby aspoň jeden z nás tam vyšiel, ale neúspešne.

Pod Mníchovou Lehotou sme sa rozlúčili s ďalšími z Piešťan Poláček, Vrábel a Putera. Ani za nič by som s nimi nemenil cestu, i keď tiež peknú, cez Trenčianske Stankovce-Beckov-Lúka-Horná Streda-Piešťany. Ja som mal už vidinu stanice v Trenčíne. Cestu do Trenčína sme absolvovali v miernom protivetre a po frekventovanej hlavnej ceste, ale mne to nevadilo, sústredil som sa na zadné koleso predného cyklistu.

Cestu do Trnavy sme absolvovali osobným vlakom v komfortnom kupé pri zachladených plechovkách zlatého moku a pri rozhovore o všetkom, čo nás fascinuje, trápi a okrem iného aj o informácii od sprievodcu , že sa skončil sen futbalovej Argentíny.

Táto akcia bola veľmi úspešná, lebo nám dala trochu z krásy nášho niekedy zatracovaného Slovenka a na pár hodín nám pribrzdila rýchlo plynúci čas nášho života.

Jano Budoš

Karpaty Tour 2010- 13.ročník cykloturistického „vítania leta“ sa uskutočnil dňa 26.6.2010 na malokarpatských cestách po trase:
Štart: 8:30h od reštaurácie RELAX na Rybníkovej ul. v Trnave – D. a H. Krupá -Trstín -Buková – Plavecký Peter- Sološnica- Kuchyňa- Pernek- Pezinská Baba- Pezinok- Modra Častá – Suchá n/Parnou -Trnava a cieľ opäť v Relaxe cca od 15:00- 16:30h.

Na štarte sa prezentovalo 40 účastníkov, ktorých čakal cca 125 km okruh po cestách Trnavského i Bratislavského kraja cez dve horské sedlá (pri priehrade Buková a Pezinská Baba). Počasie bolo t.r. vcelku priaznivé pre cykloturistiku. Po krátkom letmom pohľade z okna bolo jasné, že sobotné počasie bude cyklistom priať. Čo väčšina účastníkov prijala s potešením.

Cieľom akcie nie je pretekanie! Ale stretnutie sa s priateľmi v sedle bicykla, dobre si zajazdiť a spraviť aj niečo prospešné pre svoju kondičku.

Najmladším účastníkom akcie bol: Ondrej Duchoň / r.1994/ z CK Olympik Trnava

Najstarším účastníkom bol: Milan Jakabovič st. /r.1947/

Najvzdialenejšími účastníkmi boli: Jozef Ďurjak z Vrábel

Mužské oči potešili aj dámy: Emília Kraicová a Jitka Hergottová.

Pelotón z mesta pomohlo vyviesť vozidlo PZ SR. Na trasu vyrazili aj 2 vlastné sprievodné vozidlá (s vodičmi -F. Krajčovičom, I. Naništom a M. Naništom), ktoré zabezpečovali okrem technickej pomoci i zdravotnú službu. Cykloturistov čakali na trase 4 oficiálne občerstvovacie prestávky – na Bukovej – v Sološnici – v sedle Pez.Baba – na Červenom Kameni a nakoniec v cieli akcie v Relaxe, kde už čakal účastníkov navarený kotlíkový gulášik s pivkom. Spestrením programu býva aj tradičná tombola losovaním z účastníckych štartovacích čísiel.

Ceny do tomboly venovali firmy:
· Vydavateľstvo TURISTA- dr.Anna Hlatká z Piešťan

· Malokarpatský cykloklub

· p.Krajčovič František z Trnavy

· Farby- laky p.Marcel Griflík

· Elektro-hall, p. Šibíková

akciu ďalej podporili:
· Mesto TRNAVA a reštaurácia RELAX Trnava .

Po dojazde do cieľa a občerstvení bolo možné si ešte v pohode posedieť pri GITARE p. Milana ĎUGU s priateľmi a zaspievať si trampské piesne. Aj takto možno stráviť príjemný deň s priateľmi.

Nastal čas rozlúčky s 13. ročníkom a už môžeme chystať ďalší ročník (plánovaný na cca 25.6.2011).

Igor Naništa

Za MKCK sa zúčastnili:
B.Ilavská, D.Fáziková, V.Oravec, V.Putera, J.Polaček, D.Surovčík, P.Škoda, M.Ševčík, P.Herceg
Hostia: M.Harčárik, J.Herceg,

Na našej ďalšej z plánovaných akcií -5.6.2010 sa v Púchove ráno stretlo 11 cyklistov, aby si preverili svoje natrénované nohy na cestách Púchovskej doliny a hrebeni Javorníkov.

Hlavne ten hrebeň Javorníkov nám robil starosti, po tých dažďoch sme tam čakali vodu a bahno, ale chvalabohu naše obavy boli zbytočné. Ale od začiatku.

Za krásneho slnečného rána o 8.30 sme vyrazili, cestou na Lazy pod Makytou. Keďže sme boli pozvaní, odbočili sme do Vydrnej (prvý riadny fučiak) – na chalupu H.Gurínovej, kde nás už čakala aj s rodinou, s chutnými koláčmi a dvoma ručne vyrobenými delami. Jedným z nich sa s nami rozlúčil Helenin brat, ktorý ich vyrobil, výstrelom fakt ako z dela, takže sme od Gurínových odchádzali nahluchlí ako delostrelecké kone.

Cesta malebnými dedinkami Púchovskej doliny ubehla rýchlo, nasledovala krátka zastávka na Ćertove a potom sme pokračovali stúpaním na hrebeň Javorníkov na chatu Kohútka, kde sme sa najedli a doplnili tekutiny. Tu sa prejavil ako excelentný jedák J.Polaček – dokázal do hlavy natlačiť 4 obrovské parené buchty s brusnicami a zaliať to pivom. Ani sa nám nechcelo pokračovať ďalej, trojica cyklistov sa vrátila naspäť do Púchova – D.Fáziková a P.Škoda na vlak. M.Harčárik išiel tak ako ráno; nonstop späť do Trnavy /klobúk dolu./ Hrebeň Javorníkov bol zjazdný, občas blato a voda, inak sa jazdilo dobre, zvládli sme stúpania aj padáky.

Kúsok za V.Javorníkom sme z hrebeňa odbočili na žltú značku, po nej aj peši sme sa dostali na lesnú asfaltku a krásnym, dlhým zjazdom Štiavnickou dolinou až na hlavný ťah na P.Bystricu a cez kúpele v Nimnici o 19.00hod.do Púchova.

Tam sme naložili naše tátoše na autá, rozlúčili a nabrali kurz Piešťany a Trnava. Najazdili sme 96 km, nastúpali 1250 výškových metrov a pohladili naše duše novými zážitkami z krásnej prírody a príjemných ľudí.

P. Herceg

Za MKCK sa zúčastnili:
P.Herceg, T. Gieci s rodinou, V. Oravec.

Pozvánka na 15.Národný zraz cykloturistov v Oščadnici na Kysuciach v dňoch 27.5.-30.5.2010 bola taká lákavá, že napriek tomu, že sa mi okrem T.Gieciho s rodinou nikto neprihlásil /ale zato sa mi prihlásili nejaké zdravotné problémy/ a ešte to počasie, i tak som išiel.

Asi mi to nik neuverí, ale od štvrtka do nedele nám na našich túrach nespadla ani kvapka vody. V piatok už od rána sa na 75 cyklistov pri štarte umievalo slniečko, / tu sa objavili ešte Vlado O. a Rasťo M., jazdili sme spolu/ v Krásne nad Kysucou sme sa zastavili a pozreli si exponáty v Prírodovednom kysuckom múzeu , neskôr ešte krátka zástavka pri kaštieli pri Oščadnici, no potom už začala riadna cyklistika aj za účasti STV z BA. V Ćadci prestávka na obed, potom už iba lesnými cestami kopcovitým terénom k priehrade Milošová, okolie Megoňky aj so svetovou raritou -kamenné gule,o ktorých ani p. Däniken netuší, ako vznikli. Nasledoval presun k Jablúnkovským šanciam ,tam sme sa rozdelili na 2 skupiny, tí zdatnejší sme sa prudkými stúpaniami a klesaním lesnými cestami a rozbahnenými lúkami dostali späť do Oščadnice. T.Gieci jazdil aj s prívesným vozíkom a malinkou Leou/ bola hviezdou zrazu/ aj veľkou Lenkou s nami, potom šiel s druhou skupinou po riadnych cestách.

Večer v Starej Bystrici pri prvom Slovenskom orloji slávnostne otvoril zraz starosta obce aj so zaujímavým výkladom k orloju.

Sobotňajšiu cyklotúru Okolo Trojhraničia sme jazdili už pod zamračeniu oblohou, prudké a dosť dlhé stúpania striedali tak isto prudké padáky, lesné hrbaté chodníky nás cez Poľsko priviedli do Ćeskej obce Hrčava, prestávka na jedlo a pivko, odtiaľ na Trojmedzie / jedna noha v Poľsku, druhá v Ćesku a bicykel na Slovensku/, trochu výdych a znovu hupákmi hrebeňom Beskýd na Slovenskú stranu do Oščadnice. Večer sme ukončili majálesom na námestí spolu s domácim osadenstvom.

V nedelu doobeda sa dalo ísť kto chcel na Veľkú Raču / sedačkou/ ,ja som zbehol do Źiliny bicyklom a vlakom domov.

P. Herceg