Značka: rok_2010

Zápis z akcie Bicyklovanie po Sardínii 20. – 30.5.2010.

Pozvánku od organizátora Dušana Orsága za MKCK prijali a akcie sa zúčastnili:
Ľ. Kraic, E. Kraicová, B. Ilavská, H. Gurínová, D. Surovčík, J. Poláček.

Jedinečný ostrov v Stredozemnom mori oplývajúci divokými horami, pokojnými plážami, spústou slnka a hlavne smaragdovo čistým morom – to je Sardínia. Sardínia, ktorá sa nepodobá žiadnemu inému miestu, pretože je jedinečná. Juhozápad ostrova, kam konkrétne sme mali namierené, sa nám predstavil ako oblasť poskytujúca veľké množstvo atraktívnych cieľov, ktoré sa priam núkali, aby ich človek navštívil a spoznal. Boli to hlavne: naše letovisko Porto Corallo, národný park v Sárrabuse, kráľovské pobrežie Costa Rei, hlavné mesto Cagliari s jeho pamätihodnosťami, staroveké nuraghy z doby bronzovej, veľké množstvo prekrásnych pláží, ospalé mestečká a dedinky a samozrejme celý čas modré „azuro“ nad hlavou. Ale poďme pekne po poriadku.

V piatok 21. mája nad ránom za neustáleho dažďa nakladáme poslednú skupinku bicyklov a batožiny na benzínovej pumpe v Petržalke. Premočení nasadáme do autobusu a s vidinou krásneho slnečného juhu pred nami onedlho opúšťame upršané Slovensko. Po takmer prebdenej noci všetci sa rýchlo necháme uspať monotónnou jazdou po rakúskych diaľniciach a prebúdzame sa až za Dolomitmi v Taliansku. Tu sa už počasie zmenilo a my môžeme sledovať krásnu okolitú krajinu plnú viníc. Na chvíľku sa zastavíme v Pise, kde si pozrieme tamojšiu šikmú dominantu a v podvečer prichádzame do Livorna. Nasadáme na nočný trajekt a ráno nás víta slnečná Sardínia, konkrétne prístavné mesto Olbia. Ďalej pokračujeme vnútrozemím cez mestá Nuoro, Lanusei, Villaputzu. Do nášho letoviska Porto Corallo prichádzame okolo obeda. Začíname sa vybaľovať a ubytovávať. K dispozícii máme útulné apartmány s malou terasou a s krásnym výhľadom na more. Je to tu pekné a veľmi sa nám to páči.

V nedeľu sa vydávame na prvú cykloetapu na juh, na mys Capo Carbonara pri meste Villasimius. Cesta tam nás vedie pozdĺž kráľovského pobrežia (Costa Rei). Je tu možno vidieť veľa krásnych zátok s bielym pieskom, neuveriteľne čistou, smaragdovou vodou a nad tým sa tiahnucou cestou teraz v máji s minimálnou premávkou a krásnou horskou scenériou. Prechádzame mestami Muravera, letoviskom Monte Nai, okolo mysu Capo di Marina. Na samom južnom cípe si dáme obligátnu kávičku a vraciame sa vnútrozemím cez mestá Villasimius, Castiadas, San Priamo a Villaputzu do nášho domovského letoviska Porto Corallo. Cesta je nádherná, ale členitá a vykúpená našimi prepotenými tričkami. Veď etapa merala 130 km s prevýšením cez 1000 m.

Na druhý deň volíme odpočinkovú etapu s cieľom okúpať sa na nejakej peknej pláži. Pri Villaputzu odbočujeme na sever smerom na Quirru. Tu si v miestnom bistre dáme kapučíno s malým koláčikom a pokračujeme smerom k moru. Cestou vidíme veľa vojakov, pretože všade na okolí sú vojenské objekty americkej armády. Kúsok za Quirrou prechádzame celkom blízko prekrásneho pomarančovníkového sadu. Chceme sa pri ňom odfotiť, tu prichádza jeho majiteľ a čuduj sa svete nabáda nás, aby sme si aj odtrhli a okoštovali. Takže práve sa nám spĺňa sen väčšiny prítomných: odtrhnúť si a okoštovať pomaranč priamo zo stromu a to bez výčitiek svedomia. Nadopovaní novými vitamínmi prichádzame o chvíľu k pláži di Murtas. A keďže teplota sa blíži k tridsiatke, tešíme sa na kúpanie. Pláž bola očarujúca, voda však trošku „zubatá“, ale nakoniec sme sa okúpali a poleňošili. Niektorí sme ešte využili voľný čas na prieskum okolitých objektov: strážnej veže Torre de Murtas a Punta de sa Cala. Cestou nazad sme sa zastavili u súkromníka a kúpili si u neho pravé domáce sardínske víno, ktoré sme potom večer aj patrične degustovali.

Na ďalší deň smerujú naše cyklokroky smerom na severozápad do mestečka Ballao. Za Villaputzu odbočujeme smerom na San Vito. Za týmto mestečkom sa pred nami rozprestrie údolie, ktoré si vytvorila rieka Flumendosa. Prekrásne horské scenérie tu dopĺňajú aj výdobytky modernej staviteľskej techniky (mosty a tunely), ktoré nám výrazne zľahčujú putovanie po tejto prekrásnej krajine. Zastavujeme v mestečku Ballao, je práve čas obeda a pôsobí to tu ospalým dojmom. Občerstvíme sa v miestnom bistre v tieni paliem a ďalej pokračujeme stúpaním smerom na San Nicolo Gerrei. Tu ešte niektorí si dáme zachádzku do sardínsky rázovitej dedinky Silius, no väčšina smeruje (zase stúpaním) do dedinky Villasalto. Tu sa nakoniec všetci stretávame v miestnom bistre pri dobrej kávičke. Nasledoval očarujúci zjazd s množstvom úchvatných serpentín. Toto krásne divadlo som si skomplikoval malou nepozornosťou pri zjazde. Nasledoval pád a potom chvíľu ticho… Nachádzam sa na zemi, bicykel kúsok vedľa mňa. Vstávam zo zeme, bolí ma ľavé rameno, skúšam ním hýbať, ide to… nasadám na bicykel a dokončujem zjazd. Vcelku to ide, len sa bojím, či nie je niečo zlomené a bolesť sa bude zvyšovať. Po dohode s ostatnými volíme rýchly presun bicyklami do Muravery, do miestnej nemocnice. Je to asi 25 km, ale bicyklovanie sa dá vydržať, aj bolesť zdá sa ustupuje. Vyšetrenie v nemocnici našťastie nepotvrdilo žiadnu zlomeninu, ale vztýčilo varovný prst a vyzvalo k opatrnosti na cestách.

Ďalší deň bol odpočinkový, navštívili sme autobusom hlavné mesto Cagliari. Tu sme si pozreli historický stred mesta, Sloniu vežu, miestny rímsky amfiteáter. Niektorí si vzali so sebou bicykle a prezreli si historické mesto Pula a iní sa previezli na bicykloch po krásnom južnom pobreží.

Vo štvrtok sme niektorí volili návštevu okolitých pláží: pri Porto Coralle, San Giovanni, Salinas, Capo Ferrato…, iní návštevu okolitých Nuraghov (staviteľských komplexov z doby bronzovej): Murtas, S aqua Seccis, Domu de S Orcu. Pri Nuraghu S Oro sa rozhodneme navštíviť blízky národný park Sárrabus. Nebolo to ani ďaleko. To, čo si dokázala vytvoriť rieka Cannas a Malliu nás doslova posadilo na zadok. Skalnatý kaňon, ktorý sa nám rozprestrel pred očami nám vyrážal dych za každou zákrutou. Architekt (pani príroda) tu teda pracovala na plný úväzok. Vysoké kolmé steny nad nami, hlboko zarezané riečne údolie pod nami a medzi tým vinúca sa cestička nás nútili neustále sa zastavovať a fotiť. Cesta neustále stúpala a po 14 km nás doviedla na kótu 400 m. Neodolali sme ďalšiemu pokušeniu a pokračovali sme ešte 7 km, do 650 m nad morom, do ďalšej sardínsky rázovitej dedinky Burcei. Chystali sa tu na nejaké náboženské oslavy k sviatku Sv. Barbary. Dali sme si obligátnu kávičku a potom sme sa nechali unášať 21 km klesaním po Sárrabuskom území. Plynulé klesanie (asi 3%) dovoľovalo si vychutnávať krásu tohto územia na plné dúšky.

Bože, len aby som pri tomto kochaní zase niekde nespadol! Našťastie, nestalo sa. V duchu ďakujem všetkým cyklistickým múzam (a myslím, že hovorím za všetkých), že nám občas dožičia aj takéto nevšedné zážitky, ktoré priam spôsobujú husiu kožu ozajstného, nefalšovaného cyklistického vzrušenia a ktoré zanecháva nezmazateľné stopy v duši každého cyklistu.

Opis Sárrabuského kaňonu natoľko zaujal aj ostatných členov našej skupiny, že v posledný deň, v piatok, sme opäť navštívili toto územie. Nasledovné ohlasy len potvrdili, že tento kraj urobil dôstojnú bodku za našim cykloputovaním po tomto kúsku Sardínie.

Ani sme sa nenazdali a prišiel koniec nášho pobytu a návrat (ako sa ukázalo) do zase upršaného Slovenska. Naspäť sme išli tou istou cestou ako sem.

V Bratislave sa lúčime s kamarátmi, ktorí sú už teraz vlastne taká naša malá cyklistická rodina. K čomu prispela veľkým dielom aj samotná Sardínia.

Ľuboš Kraic

Zúčastnení: Ľuboš a Milka Kraicoví, Božka Ilavská, Hela Gurínová, Danka Fáziková, Paľo Škoda, Dušan Surovčík, Vlado Oravec, Juro Poláček, Vlado Naď, Peter Hovorka a Kamil Lavor.

Hostia: Jitka Hergottová, Marek Harčarík a Jaro Bilčík.

Biele Karpaty kedysi oblasť plná samôt s malými políčkami, dnes raj turistov, cyklistov a chalupárov. Do tohto kraja mierili naše kroky v sobotu 8.5.2010. Trochu nás zneistil vývoj počasia v posledných dňoch, ale nakoniec sme si povedali ideme – a oplatilo sa.

V Novom meste nad Váhom sa nás stretáva 15 odvážlivcov z toho až 5 žien. Počasie je povzbudzujúce.

Štartujeme od miestneho Lidlu smerom na Dolné Sŕnie a Novú Bošacu. Prichádzame na bývalý hraničný prechod Šiance. Je opustený. Po malom občerstvení pokračujeme ďalej. Asi kilometer za prechodom je odbočka na starú lesnú asfaltku, pri ktorej je tabuľka s vyobrazením rozhľadne na Veľkom Lopeníku. Odbočujeme. Pretože sme vo výške okolo 350m.n.m a treba ísť až do 911m, zodpovedá tomu aj sklon cesty. Po asi 5 km opúšťame asfaltku a k rozhľadni nás dovedie hlinená lesná cesta. Hoci je po dažďoch, vďaka terajšiemu peknému počasiu, je už trochu preschnutá. Na vrchole Veľkého Lopeníka prichádza zaslúžilý odpočinok a nabratie síl občerstvením (pretože tu nie je žiaden bufet) z našich batohov. Občerstvíme sa aj duševne, pretože výhľad z rozhľadne je ohromujúci. Z pomníka pri rozhľadni sa dozvedáme, že v čase druhej svetovej vojny tu bolo „dusno“ padlo tu veľa vojakov.

Ďalej pokračujeme po zelenej turistickej značke po veľmi zvlnenom teréne k Penziónu Jana pri Mikulčinom Vrchu. Tu nám dobre padne malé osvieženie, pretože prejdená zvlnená cesta nám zase zobrala veľa síl. Odtiaľ pokračujeme už po asfaltových cestách smerom na Výškovec do Starého Hrozenkova. Teraz nám krajina za doterajšie vynaložené odvďačuje sama sebou, pretože za každou zákrutou sa otvárajú pohľady, ktoré chytajú za srdce. Výhľady, ktoré sa striedajú jeden za druhým, sa nedajú opísať, tie sa jednoducho musia zažiť.

Z tejto krásnej letargie nás v Starom Hrozenkove dokonale preberie hrozivo vyzerajúce stúpanie na sedlo Boky smerom na dedinku Žítková. Malo dĺžku asi 3-4 km, ale jeho priemer bol 17%!!! a maximálna hodnota mala 22%!!! Teda, to sa nevidí každý deň. Niektorí sme to vyšliapali, niektorí sme to potlačili, ale vyšli sme ho všetci. Kulisu nám po ľavej ruke robil na bielo zakvitnutý celý kopec. Vyzeral, ako keby bol zasnežený. A zase sa nám vynorili krásne výhľady, ale aj nečakané búrkové mraky, ktoré priniesli asi 20-minútový dážď. Ten sme našťastie prečkali už v Žítkovej, v miestnom hostinci.

Ďalej naše cyklistické kroky, už zase za podpory slniečka, smerovali smerom na križovatku ciest pri reštauráci Nový Dvor. Cesta bola takmer po vrstevnici zase s krásnymi výhľadmi na Mikulčin Vrch, tento krát z druhej strany. Po občerstvení na Novom Dvore sme začali stúpať na Troják. Stúpanie bolo teraz šetrnejšie, zato s neustálymi výhľadmi na Moravskú stranu. Ako keby toho nebolo ešte dosť, z Trojáka nasledoval zjazd okorenený zase výhľadmi po tomto peknom okolí.

Krajina kedysi drsná a neprístupná sa k nám teraz navečer prihovárala vľúdne a láskavo. Stúpajúce kúdoly dymu z komínov chalúp roztrúsených na stráni dávali tušiť teplo nielen vo vnútri malých izbičiek, ale taktiež v srdciach miestnych ľudí, či už starousadlíkov, alebo hrdých chalupníkov.

S týmito pocitmi na záver akcie sa lúčime v Novom Meste a uberáme sa každý svojim smerom, k svojmu domovu.

Akcia to bola krásna, ale aj ťažká. Veď na okruhu cca 43km sme nastúpali vyše 1400m. Začo chcem obzvlášť poďakovať našim prítomným ženám, že sa toho nezľakli a bez reptania a pokorne dané „nástrahy“ zvládli. Dúfam, že im (ale aj nakoniec nám všetkým) to krajina svojou malebnosťou bohato vrátila.

Ľuboš Kraic

Bradlo 2.5.2010

Napriek tomu, že počasie ešte ráno cca o 7:00 nedávalo jasnú odpoveď, či nám dnes na túto akciu dovolí ísť, celkovo sa na trasu vydalo až 18 cyklistov (z MKCK to boli: Kraic Ľuboš, Naď Vlado, Trnka Fero, Benedikovič Jozef, Škoda Palo, Stríž Ondrej, Lavor Kamil, Nižňanský Marek, Ševčík Milan, Ilavská Božka, Gurínová Hela, Putera Vlado, Poláček Juraj a Oravec Vlado).

Ráno o 8:00 sa pri Amfiku v Trnave stretávame štyria cyklisti (Kraic, Naď, Trnka a Benedikovič). Je po daždi, cesty sú mokré, ale vydávame sa na trasu smerom na Dolnú a Hornú Krupú. Na Prekážke nie je nikto. Na okolitom teréne badáme, že tu pršalo asi dlho, lebo blata je tu pomerne veľa. Preto meníme plán trasy a ideme radšej po hlavných cestách cez Dechtice. Na Dobrej Vode nás čaká Ondro Stríž a dobehnú nás Daniel Kraic, Lubo Ondrejkovič a Paľo Škoda. Na oblohe sú ťažké olovené mraky a my sa vydávame lesnou cestou smer Brezová pod Bradlom. Hneď za dedinou začína pršať. Prší celou cestou až po Brezovú. Volíme sa radšej schovať na miestnej benzínovej pumpe a prečkať dážď, veď sme aj tak už dosť premoknutí. Tu prichádzajú od Jablonice Marek Nižňanský aj s manželkou a Milan Ševčik s Igorom Matkovčíkom. Od Košarísk volajú Božka Ilavská aj s Helou Gurínovou, že je to tam tiež upršané a tak pri pohľade na v hmle zaparený vrchol Bradla padne rozhodnutie, že hore na Bradlo nejdeme a ideme do Košarísk za nimi. Pekná nová cyklocesta nás dovedie z Brezovej až do Košarísk. V miestnej reštaurácii sa trochu osušíme a dáme niečo teplé do seba.

A predsa! Z Bradla telefonuje ďalšia partia (Poláček, Putera, Oravec a sólo cyklista Lavor), že sú tu hore. Pozdravíme sa, ale hore na Bradlo už nejdeme.

Je pod mrakom, neprší a sem tam vykukne aj slnko. Z Košarísk pokračujeme smerom na Podkylavu, Boory, cez Prašník do Vrbového, kde sa rozlúčime z partiou smerujúcou na Chtelnicu. Ďalej pokračujem až do Trebatíc. Tu sa rozlúčime z Božkou a Helou a zbytok skupiny smeruje cez Malženice do Trnavy a domov.

Neistota, ktorá ráno z vývoja počasia vládla, vytvorila aj to, že sa ľudia rozhodovali ísť na akciu až na poslednú chvíľu a niektoré vzniknuté jednotlivé skupinky o sebe vôbec nevedeli.

Aj napriek tomu chcem poďakovať všetkým, v ktorých zvíťazila odvaha popasovať sa s nepriazňou počasia, odhodlali sa „osedlať svoje tátoše“ a vydali sa napospas počasiu. Veď ono sa nakoniec trochu aj umúdrilo a my sme mohli obdivovať krásne zakvitnuté Myjavské kopanice.

Ľuboš Kraic

Dobrá Voda 25.4.2010

Zoznam členov na tejto akcii :
J. Michalec, K. Lavor, M. Śevčík, J. Nádaský, F. Trnka, M. Babišík, Ľ. Kraic, E. Kraicová, P. Hovorka, I. Naništa, V. Oravec, V. Putera, D. Surovčík, V. Naď, O. Stríž, Ľ. Slaný, F. Krajčovič, A. Nováková, B. Ilavská, T. Ilavská, J. Antal, M. Śuga, J. Poláček, P. Herceg

Druhá plánovaná cykloakcia (hoci posunutá o týždeň neskôr) asi lámala všetky doterajšie rekordy čo sa týka účasti. Na prezenčnú listinu sa podpísalo 54 cyklistov, z toho bolo 24 členov nášho klubu. Za veľmi pekného počasia a takmer bez vetra sa z rôznych strán nášho kraja zhŕkli ako kŕdeľ vysmädnutých vtákov dňa 25.4.2010 o 12.00 hod. pri reštaurácii na Dobrej Vode skupinky cyklistov a cyklistiek z nášho klubu a tiež našich fanúšikov a iných priateľov cyklistiky. Dokonca nás prišiel pozrieť a povzbudiť hoci na barlách aj veľký maród J.Michalec.

Pri pivku a pizze sme si odskúšali nové dresy, ktoré nám priniesla na odskúšanie Božka Ilavská. Mnohí sme sa po zimnej prestávke stretli prvý krát, tak bolo o čom hovoriť, dokonca strieľalo aj šampanské -T.Ilavská si pripomenula narodeniny. Po hodinke a niečo sme sa rozpŕchli opäť rôzne skupinky rôznymi smermi, nabrali kurz domovina trochu zrelaxovať unavené svaly.

Tie jarné začiatky bývajú ťažšie. Ďakujem ako garant tejto akcie všetkým účastníkom tejto akcie a teším sa na ďalšie stretnutia na bicykli .

P.Herceg

Zoznam účastníkov: I.Naništa, D.Fáziková, B.Ilavská, J.Budoš, P.Škoda, D. Surovčík, V.Naď, F.Krajčovič, D.Ješko, P.Vrábel, J.Poláček, Vlado a Nina Oravcová, O.Stríž, J.Nádaský, M.Ševčík, M.Nižnanský, M.Unger, K,Lavor.

Hostia: J.Hergotová, P.Princ, V.Kováč, J.Kalina, Ľ.a M.Škumát.

Počasie: oblačno, teplota vzduchu cca 10 st.C, veterno.

Priebeh akcie: Dlho očakávaná 1. Jarná cyklotúra (11.4.2010) je už tu. Partia z Trnavy a okolia sa ráno po 10:15h stretávame na parkovisku pri „Amfíku“. Tu sa postupne dávame dohromady, aby sme mohli o 10:30h vyraziť na trasu.

Po tradičnom fotografovaní sa a určení trasy, nasadáme na bicykle a smerujeme na výpadovku z mesta smer Malženice, Trakovice, Leopoldov, Hlohovec a Jašter. Počasie je ešte obstojné, neprší (aj keď p.Iľko predpovedal prehánky). Iba ostrý protivietor nám sťažuje rýchlejšie postupovať vpred.

Pelotón sa tradične trhá na viac „výkonnostných“ skupín. Plánovaná je občerstvovacia prestávka v šenku u J. Bučka v Trakoviciach. Tu sa aj na chvíľku zastavíme, ale tradičné „orosené“ radšej oželieme, nakoľko je to v dnešných časoch zvýšených kontrol polície zameraných na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky, veľmi drahý špás. Občerstvíme sa kofolou a radšej šliapeme k Hlohovcu, pretože začína jemne popŕchať. Citeľne sa ochladzuje, keď šliapeme okolo Slovliku v Leopoldove. A v diaľke už vidno čierne mračná.

Na Jašteri sa stretáme cca okolo 12h aj s partiou od Piešťan. Božka Ilavská priniesla so sebou na skúšku aj ukážky dresov a cyklooblečenia od fy Craft. Potom začína debata a skúšanie oblečenia pre pánov aj dámy. Zhodujeme sa v tom, že materiál je kvalitný, ale bude treba priniesť ešte na odskúšanie viac veľkostí (od L až po XXXL). Po obedňajšom občerstvení ešte chvíľu debatujeme. Pribúdajúce čierne mračná nás nútia už dlhšie nevysedávať v príjemnom interiéri reštaurácie Jašter, ale treba sa pobrať na cestu späť k rodinám domov. Cyklotúry sa zúčastnili aj hostia, priatelia z cykloklubu z Hnčiaroviec n/Parnou a J.Hergotová z Ružindola. Pelotón sa rozrástol aj o nových cyklopriateľov p. P.Princa, V.Kováča, J.Kalinu. Sprievodné vozidlo a zdravotnú službu zabezpečoval F. Krajčovič alias „Fazulka“.

Lúčime sa a dohadujeme si ešte termín ďalšieho stretnutia. Stretneme sa až v nedeľu 25.4.2010 (na Mareka) na Dobrej Vode. Všetkým účastníkom akcie patrí vďaka za účasť a dôstojný priebeh tradičného Otvorenia cyklosezóny na Jašteri v r. 2010.

V mene svojom aj výboru Malokarpatského cykloklubu prajem všetkým členom ale aj priaznivcom cykloturistiky veľa zdravia, šťastia a km bez nehôd v r. 2010.

I.Naništa