Značka: rok_2011

Akcie sa za MKCK zúčastnili: P.Herceg, J.Michalec, V.Naď, M.Šuga, Ľ. Kraic, E. Kraicová, M.Babišík, H.Gurínová, J.Antal, I.Naništa, J.Budoš, J.Nádaský,

Ako hostia: E.Antalová, Ľ.Michalec, J.Morvay, E.Morvayová, J.Neupauer + pes Sara

Naša posledná turistická akcia z plánu roku 2011 sa uskutočnila v znamení prečistiť si vianočným prejedaním unavené telá, ale aj so zámerom stráviť zase chvíľku v lone prírody. Počasie som žiaľ akosi nestihol vybaviť bolo hmlisto a slniečko sme celý deň nevideli.

Na železničnej stanici Buková z vlaku o 9.15 hod. nás vystúpilo 17 turistov a jeden pes. Zelenou turistickou značkou sme sa miernym stúpaním a dlhšou lesnou cestou dostali až k ústavu Bojková, kde sme s domácimi nadviazali čulé vzťahy a poniektorí sme si pre istotu poznačili adresu (jeden nikdy nevie).

Trochu sme si zajedli koláčov, čo zostalo z sviatočných stolov a šliapali sme ďalej až do dediny Rozbehy, kde Babulo vybavil u domáceho krčmára otvorenie tamojšej občerstvovacej stanice. Tu už bol čas na obed, tak si každý, čo si pribalil do ruksaku, aj zjedol. Pripili sme si spoločne na krajšie časy a lesnou, asfaltovou cestou sme sa cez Sokolské chaty dostali do dedinky Buková, kde sme po červenej značke Hrnčekovou dolinou opäť lesom šliapali do sedla pod Havraniu skalu (najvyšší bod túry).

No a odtiaľ sme slabú hodinku pokračovali už iba dolu na stanicu v Smoleniciach, kde v miestnom bufete sme akciu zhodnotili, na veľkú radosť nášho predsedu sme dobrovoľne podpísali aj prezenčku a vlakom sme sa vrátili domov.

Prešli sme spolu 19 km, nastúpali 530 m. Účasť turistov z Piešťanskej strany zachraňovala iba Hela Gurínová.

Garant akcie: P. Herceg

Akcie za MKCK sa zúčastnili: I. Naništa, V. Naď, M. Šuga, J. Michalec, F. Krajčovič, Ľ. Kraic, E. Kraicová, O. Stríž, P. Herceg, M. Babišík, P. Vrábel, D. Pollák, A. Masaryková, H. Gurínová, J. Golier, P. Hovorka a J. Poláček.

Ako hostia: B. Ďugová, M. Ďuga a M. Valovičová.

Koniec roka 2011 sa nezadržateľne priblížil a tak nastal čas na pravidelné novembrové stretnutie členov klubu MKCK. Tohto roku sa nám podarilo stretnúť už v prvom navrhovanom termíne v 45. týždni cez víkend. Predbežné počty prihlásených na akciu sa pohybovali okolo čísla 20-24 účastníkov. Dôkladná príprava akcie je potrebná nielen z „proviantného“ hľadiska ale aj programového zabezpečenia.

Role kuchárov sa t.r. opäť úspešne zhostili Vlado Naď s Ferkom Krajčovičom a Mirom Šugom. Prípravu dreva do krbu zabezpečil Jozef Michalec s Igorom Naništom, Ondrejom Strížom a Mirom Šugom. Na prezentáciu zážitkov z tohtoročných akcií nám poslúžil nový televízor s plochou obrazovkou s USB pripojením. O svoje zážitky z ciest po svete sa podelili postupne J.Michalec, Ľ.Kraic, J.Poláček, H.Gurínová a M.Babišík ako „premietač“. Časť účastníkov absolvovala aj „dennú“ turistickú prechádzku na zrúcaninu Katarínky. Tradičný kotlíkový guláš sa opäť vydaril a chutil všetkým prítomným cyklo-turistom. Po večeri prišiel aj M.Ďuga aby spolu s Ľ. Kraicom spestrili stretnutie hrou na gitare, príp. svojimi zážitkami zo školy jeho manželka B.Ďugová. Neskôr večer prišiel z „50“ ky aj P.Herceg a tak sme okolo polnoci absolvovali aj „nočnú“ túru na zrúcaninu Katarínky za jeho účasti. Po návrate z túry nastal čas aj na „nočné“ rozhovory pri krbe. Postupne sme sa začali trúsiť do postelí až nakoniec cca o 3:30 hod chata stíchla a bolo počuť iba praskajúce drevo v krbe…ktoré starostlivo strážil Vlado Naď až do rána. Nedeľné ráno bolo opäť krásne slnečno a tak nás slnko postupne ťahalo z postelí von. Po raňajkách v štýle čo dom dal, sme dojedali výborný guláš, príp. klobásy. Pri spoločných rozhovoroch pri krbe sme ani nezistili, že sa blíži poludnie a bude potrebné ešte vykonať balenie a upratanie chaty pre nových nájomníkov. Na záver nasledovalo ešte spoločné fotografovanie pred chatou a dohadovanie termínu najbližšieho stretnutia na turistike. Poďakovanie patrí všetkým účastníkom za aktívnu účasť na akcii ako aj k jej bezproblémovému priebehu.

Igor Naništa

Za MKCK sa akcie zúčastnili: J. Poláček, V. Putera, B. Ilavská, H. Gurínová, Ľ. Kraic, I. Matkovčík, I. Naništa, J. Michalec, P. Hovorka, V. Oravec, S. Studený,

Hosť: M. Vrábel, V. Krumpál, A. Oravcová.

Miesto zrazu na túto akciu bolo v Piešťanoch pred Kruhovkou pri Krajinskom moste. Trnaváci mohli na cestu sem použiť vlakové spojenie, alebo, čo využili traja cyklisti, dostaviť sa do Piešťan po svojich, čiže na bicykloch.

Pri Kruhovke sa o jedenástej hodine stretávame ôsmi cyklisti. Skupinka šiestich cyklistov vyrazila už o pätnásť minút skôr. Spolu by sme sa mali stretnúť hore na Bezovci.

Po dopití občerstvovacej kávičky sa vydávame na cestu. Je nádherné počasie a tak spájame radosť z bicyklovania s kochaním sa po jesenných Piešťanoch. Cesta popri Váhu, cez kúpeľný ostrov nás vyvedie z Piešťan až do Moravian. Tu sa napojíme na hlavnú cestu na Beckov. V Modrovke odbočíme doprava a začína stúpanie hore na Bezovec. Zastavujeme sa na chvíľku uprostred zelených kopcov, lebo dopravná značka nám zrazu oznámi, že sme na území Nového Zélandu a hneď za ňou ďalšia nás upozorní „Pozor klokany“. Autormi tohto jedinečného nápadu sú veterinár Dr. Miloš Minár a učiteľka Bernardína Jedličková, ktorí sa rozhodli urobiť si vlastný Nový Zéland na Slovensku. Pristaví sa pri nás zvedavá lama a nepohrdne nami ponúkaným jablkom a spokojne pózuje pri našom fotografovaní. Je tu toho na obdivovanie veľa, ale musíme pokračovať ďalej. Za Starou Lehotou sa stúpanie začína priostrovať, ale keďže na oblohe nie je ani mráčika, tak sa nám to zvláda akosi ľahšie.

Hore na Bezovci, na Šport-chate sa stretávame s našou prvou skupinou. Je tu vidieť ale aj veľa iných turistov. Pekné počasie vylákalo do prírody takmer každého. Po oddýchnutí a občerstvení sa ideme pešo pozrieť hore na horský hrebeň. Po prejdení asi dvesto metrov sa nám pred očami rozprestrie nádherná panoráma okolitých kopcov s unikátnymi výhľadmi do veľkej diaľky.

Dalo by sa pozerať donekonečna, ale naša etapa tu ešte nekončí. Nasadáme opäť na naše tátoše a pokračujeme smer Nová Lehota a prameň Dastín. Tu sa trochu osviežime na chutnej kyselke. A keďže sme stratili výšku, začíname opäť stúpať. Povrch cesty sa trochu zhoršil, ale je to ešte po znesiteľnej šotoline. Krásne scenérie aj tohto kúska kraja nám pomáhajú zvládať toto príkorie a o chvíľu dosahujeme kopanice zvané Majere. Odtiaľto je stúpanie už len pozvoľné. Pri Horárni pod Kostolným vrchom sa vnárame do lesa. Lesná cestička vcelku po príjemnom asfalte nás dovedie na sedlo Kostolný vrch. Putera s Oravcom sa oddelia od nás a rozhodnú sa pokoriť ešte vrchol Marhátu. Pre nás ostatných sa tu končí rátanie dnešného prevýšenia, lebo už budeme len klesať. Veľmi rýchlo sa dostávame z hrebeňa dolu a okolo rekreačných stredísk Výtoky a Striebornica prichádzame do Moravian. Stratili sme síce výšku, ale máme podporu vetra, ktorý fúka priamo do chrbta. Po našej už z rána známej ceste sa cez kúpeľný ostrov dostávame do Piešťan. Tu sa naše kroky rozdeľujú. Piešťanci zhodnotia akciu v miestnej Kantíne a Trnaváci smerujú na stanicu, aby chytili vlak. Po vystúpení v Trnave v Hostinci Albatros si nachádzajú čas nielen na vyjadrenie dojmov z dneška ale aj z celej sezóny.

Takže práve sme zakončili poslednú organizovanú rýdzo cyklistickú akciu z nášho tohtoročného kalendára. Počasie ako keby to vedelo, prichystalo sa najlepšie ako mohlo. Ako by nám chcelo vynahradiť, čo v lete zameškalo.

Rozchádzame sa domov, možno aj trochu smutní, lebo človeku tak zväčša býva, keď sa niečo pekné končí. Ale nezúfame, veď dobrá partia si vždy nájde spôsob, ako sa dať znova dohromady aj mimo bicykla. A ani náš kalendár ešte nekončí.

Takže Dovidenia na Katarínke, alebo ešte skôr niekde na cestách, alebo len tak na prechádzke v lese.

Ľ. Kraic

Posádka 24.9.2011

Za MKCK sa akcie zúčastnili: Ľ. Kraic, E. Kraicová, J. Benedikovič, P. Hovorka, J. Poláček, S. Studený, D. Pollák, A. Masaryková, V. Putera, V. Oravec

Táto akcia je organizovaná ako malé stretnutie členov klubu a priateľov hostiteľa a zároveň garanta akcie Dana Polláka na jeho chalupe v obci Posádka. Na túto akciu máme spoločné stretnutie Piešťancov a Trnavákov v Hlohovci pred kostolom.

Počasie sa ukázalo ako priam na objednávku: gýčovo modrá obloha, pokojný vetrík a príjemná teplota. Preto si väčšina zúčastnených zvolila svoju osobitú príjazdovú trasu, aby si každý vychutnal po ceste to, čo ho momentálne lákalo.

U Dana Polláka sa všetci stretávame okolo jednej hodiny popoludní, kde v príjemnom prostredí debatujeme o všeličom možnom, koštujeme burčiak z okolitých pivníc, zajedáme slanými pagáčikmi a opekanými špekáčikmi od hostiteľky Aničky. Keďže na tento deň pripadá práve meno Ľuboš, tak máme o jednu oslavu naviac. (Zase som o rok starší).

Čas plynie veľmi rýchlo a tak nastal čas rozlúčky, hoci sa nám veľmi nechce. A tak sa poberáme zase každý svojim smerom. Piešťanci (cestári) po ceste a (trekári) popri Váhu do Hlohovca a ďalej do Piešťan. Trnaváci spoja cyklistiku s akrobaciou a skrátia si cestu prechodom cez Váh po plynovodovom moste na druhú stranu do Zeleníc.

Domov sa všetci dostaneme v pohode a včas a hlavne za svetla.

V zastúpení garanta Ľuboš Kraic

Západné Tatry – Roháče 12.9.- 19.9.2011

Za MKCK sa akcie zúčastnili: P. Herceg, V. Naď, B. Ilavská, H. Gurínová, O. Stríž, Ľ. Slaný, J. Michalec, M. Šuga,.

Ako hostia: F. Martinus, H. Strížová, Hronský

Pondelok -12.9.

Pred chatou Primulou sa o 15.00 hod. stretli 3 posádky na autách, (10 ľudí) po krátkom zvítaní sme sa ubytovali na chate a urobili sme si spoločnú (a tiež poslednú spoločnú) kratšiu túru náučným chodníkom po okolí.

Utorok – 13.9.

Ráno o 6:30 sme 4 turisti (Paľo, Vlado, Hela, Boža) nastúpili do objednaného mikrobusu, ktorý nás vyviezol na Huty, odkiaľ sme šliapali podľa plánu po červenej zn. na Sivý vrch. Tam už slnko zalialo doliny, inverzia bola iba na Oravskej strane. Ďalej hrebeňom cez sedlo Pálenica na Brestovú a Salatín, stále za krásneho počasia. Akurát trochu fúkal vietor, ale ten v tých výškach vie byť aj omnoho rýchlejší. Už sme stretávali aj prvých turistov, všetkých v protismere. Pod Salatínom sme sa už museli najesť a posilniť, čakali nás ešte Skriniarky – krkolomné zrázy a reťaze, bez ktorých sa to prejsť nedá. Tie sme šťastlivo prešli, zišli sme do Baníkovského sedla návrh, že ešte vybehneme na Baníkov bol rezolútne zamietnutý a nekonečne dlhou, kamenistou dolinou Zadná Spálená cez Adamcuľu (Roháčske plesá a Tatliakovu chatu sme si nechali na ďalšie dni) sme sa už za tmy – mali sme čelovky – vrátili na chatu. Túra nám trvala 13.hod. Na chate nás už čakal táborák, ktorý zapálila naša druhá skupina, tí si urobili kratšiu túru – vyšliapali si na Roháčske plesá a boli tiež nadšení krásou Roháčov. Veselo bolo pri ohni, Ondrejov ríbezliak a klobásy nám chutili ako ešte nikdy, aj Hela už zabudla na to, ako po túre úplne vyčerpaná povedala, že s Paľom už v živote nikdy nikam nepôjde.

Streda -14.9.

Ráno Boža odišla domov, čakalo ju od štvrtka Albánsko, takže naša trojčlenná skupina vyrazila na trochu ľahšiu túru, zelenou značkou strmým stúpaním na Osobitú, ktorej vrchol je pre turistov z dôvodu ochrany uzavretý, opäť za krásneho a teplého počasia. Po občerstvení sme pokračovali pásmom lesa na Lúčnu a Lúčne sedlo, po ceste sme sa pásli na brusniciach, ktoré ešte neboli celkom obraté. Niečo sme nechali aj pre mackov, ktorých sa tam dosť vyskytuje a aj sme ich plašili zvončekom a píšťalkou. Pokračovali sme cez Zadnú Látanú dlhou Látanou dolinou , kde nás na záver 8 hod. túry trochu pokropil dážď. Ale pri dobrých bryndzákoch a kapustnice na chate Zverovka sme aj zabudli, že sme zmokli. Druhá skupina robila túry v okolí , navštívili v Zuberci Múzeum Oravskej dediny a doliny v okolí Oravíc. Táborák sme už nerobili, – bolo napršané.

Štvrtok -15.9.

Keďže bol cirkevný sviatok, tak časť turistov zasvätila deň návšteve kostola a vecí s tým spojených, naša trojka sme sa vybrali Látanou dolinou, ktorou sme sa včera vracali do sedla Zábrať, žltou značkou na Rákoň a ďalej pekným hrebeňom na Volovec, kde sme mali dohodnutú stretávku s Michalcom a Šugom, ktorí si zvolili inú alternatívu výstupu. Na Volovci sme spolu vychutnávali slniečko, pekné výhľady na hrebeň Vysokých Tatier, aj na Poľské Tatry a krásne doliny s horskými plesami. Hoci končiare Ostrého Roháča a Plačlivého neboli tak veľmi vzdialené, skupina rozhodla o zostupe do sedla Zábrať a zelenou značkou na Tatliakovu chatu, kde dobre padol horec a pivko. A potom dolu na chatu a spoločné posedenie pri pive, kde sme vyhodnotili prvú časť celej turistickej akcie ako vydarenú.

Piatok -16.9.

Ráno väčšia časť skupiny (6 turistov) odišla domov, tak ako mali naplánované, naša trojica (Michalec, Hela a ja) + F.Martinus sme zostali .a presedlali sme z pešej turistiky na bicykle (zobrali sme si ich sem so sebou), Ferino si robil pešiu turistiku. Stále krásne počasie nám núkalo viac možností, rozhodli sme sa pre cyklistiku cez pár kopcov do Oravíc, kde sme sa v prírodnom kúpalisku dobre zrelaxovali a navečer znovu šliapali späť na Primulu.

Sobota -17.9

Zvolili sme kombináciu cyklo a peši – bikom na Tatliakovu chatu (70 min. stúpanie 10 – 12%), cestou hore sme obehli hádam 150 peších turistov, na chate sme nechali bicykle, nasledovala pešia turistika na Roháčske plesá (opäť gýčové počasie), relax na plesách, cesta späť na Tatliačku, a bikom krásny zjazd na chatu.

Nedeľa -18.9.

Rozhodli sme sa, že pôjdeme autom do Oravíc, odtiaľ sme sa pešo Suchou dolinou dostali do krásnych tiesňav Juráňovej doliny – po ceste sme objavili na kraji lesa čerstvo zabitú veľkú jelenicu (mala vyvrhnuté vnútornosti) – a cez Bobroveckú dolinu späť do Oravíc. Tam sme si dali chutný kotlíkový guláš, zapadli na kúpalisko a do večera sme oddychovali vo vode a na slnku. Večer sme sa ešte zastavili na chutný fazuľový guláš v Zuberci , na chate to zaliali pivom a spali sme ako sardinky v oleji.

Pondelok-19.9.

Ráno sme zbalili veci, naložili bicykle a vyštartovali domov plní nezabudnuteľných dojmov a zážitkov.

Táto akcia mala iba jednu chybu – nerástli hríby, nabudúce to naplánujem vtedy, keď bude aspoň týždeň pršať, síce hríby pôjdu, ale budeme mať upršanú turistiku.

P.Herceg

Bánovecká parenica 4.9.2011

Za MKCK sa akcie zúčastnil: V. Naď.

Ráno za krásneho slnečného počasia som vyrazil z T. Teplej cez T. Teplice-14% stúpaním na Machnáč a Motešice do Bánoviec.

Po zvítaní a prihlásení sme sa vydali na cestnú 50 km trasu Bánovce – D. Naštice Rybany Nadlice Navojovce Hradište (14% stúpaním) na Ostrý vrch Uhrovec – späť do Bánoviec. V cieli na nás čakalo občerstvenie (guláš, pivo, kofola). Účasť bola výborná, rekordná až 168 účastníkov z celého okolia. Po krátkom odpočinku som sa pustil na spiatočnú cestu smer: Svinná, T. Jastrabie, Beckov, Nové Mesto, kde som nastúpil na vlak do Trnavy.

Celkom som prešiel asi 130km. Akcia sa vydarila, aj počasie bolo nádherné a teším sa na ďalší ročník.

Garant: V. Naď

Za MKCK sa akcie zúčastnili: J. Michalec, J. Budoš, Ľ. Kraic, E. Kraicová, J. Poláček, H. Gurínová, I. Matkovčík, P. Vrábel, V. Naď, M. Ševčík.

Hosť: D. Kraic.

Stretávame sa ráno krátko po ôsmej na železničnej stanici vo Svätom Jure. Počasie je pekné, takže hneď vyrážame na cestu. Ešte v dedine nás preverí prvé stúpanie a nutná výmena poškodenej duše u Jana Budoša.

Lesná asfaltová cyklocesta nás dovedie až na hrebeň do výšky nad 500 m. Tu si chvíľku odpočinieme a spúšťame sa na Záhorskú stranu do údolia Medené hámre. Sú tu vidieť zvyšky starej fabriky na spracovanie rudy z neďalekého kameňolomu. Údolie je pekné, malebné, na tak malé pohorie vcelku jedinečné. Zastavujeme sa v Borinke, v Krčme pod Pajštúnom, doplniť stratené tekutiny. Počasie je pekné a my sa kochaním pekného okolia dostávame až do Stupavy. Po chvíľke hľadania sa dostávame na cyklocestu, ktorá nás dovedie do pútnického miesta Marianka. Prechádzame krásnym údolím zasväteným kresťanskej patrónke Slovenka, Panne Márii. Cestička tichým údolím nás vyvedie opäť na hrebeň, na miesto zvané Malý Slavín. Tu sme už v Bratislavskom lesoparku. Cez vcelku kvalitné, lesné, asfaltové cestičky sa cez Kačín dostávame na Železnú studienku.

Je tu už vidieť pomerne veľa miestnych cyklistov, lebo krásne počasie nevylákalo do prírody len nás. Trocha nás sklame ponuka miestnych jedál. Výber nie bohvieaký a kvalita nič-moc. Na také známe miesto, ako je Železná studienka, to nie je najlepšie vysvedčenie.

Stretávame tu nášho známeho cyklistu z Vajnôr, Dušana Lenča, s ktorým sme bicyklovali na akciách Korzika, Sardínia a Sicília. Po vymenení si cyklistických zážitkov putujeme smerom cez Dolný červený kríž na Biely kríž. Všade je stále veľa cyklistov všetkých vekových a výkonnostných skupín. Na Bielom kríži je otvorený miestny bufet zvaný Včelín, takže je to vďačný cieľ cyklovychádzok miestnych rekreačných športovcov. Zastavujeme sa aj my. Užívame si na slovenské pomery ozajstnú cyklistickú atmosféru: sme priamo v lone prírody, sú tu pekné, pokojné, lesné cestičky, otvorený lesný bufet a veľa a veľa cyklistov. Skutočne príjemný cyklistický zážitok.

No ale treba sa pobrať ďalej. Už nás čaká len spád no Svätého Jura. Tri kilometre pred mestečkom sa časť cyklistov odpojí smerom na Limbach a Pezinok.

Lúčime sa navzájom s konštatovaním, že sme prežili hodnotnú a pokojnú cykloakciu. Takú malú bodku za práve končiacim sa letom. Nezúfame však ešte, lebo je pred nami ešte celá dlhá jeseň. A dúfajme, že bude stáť za to.

Ľ. Kraic

Za MKCK sa akcie zúčastnili: J. Michalec, V. Naď, H. Gurínová, V. Oravec, E. Kraicová, Ľ. Kraic, B. Ilavská, P. Herceg, J. Poláček, S. Studený.

Za hostí prišli akciu podporiť: P. Chnapko, M. Modrovský, E. Hercegová, M. Hercegová + deti, J. Herceg, M. Vrábel, B. Herceg.

Poznámka: Pri príprave tejto akcie som požiadal o sponzorstvo počasia Paľa Hercega a ten prisľúbil na sobotu 20.8. pekné počasie. A tak sa aj stalo.

Stretávame sa ráno za jasného neba okolo pol deviatej v Púchove pri miestnom Lidli. Tri posádky áut: P.Herceg so synmi a B. Ilavskou; J. Poláček, H. Gurínová, V. Oravec a M. Modrovský; Ľ. a E. Kraicoví a dvaja vlakári V. Naď a P. Chnapko. Dvaja cestní cyklisti S. Studený a M. Vrábel išli ráno vlakom do Čadce, odtiaľ pokračovali smer Turzovka a Kasárne a ďalej cez Bytču, cestou popri Váhu smerovali na svoj vlak domov.

My ostatní po zvítaní sa a vybalení tátošov z áut krátko pred deviatou sa vydávame na cestu na sever. Kúsok za Púchovom nám spoločnosť robí Nosická priehrada, ktorá sa ťahala po našej pravej ruke bezmála až po Považskú Bystricu. Zanedlho prichádzame k vodnej nádrži Mikšová. Tu odbočujeme do Štiavnickej doliny. Krásne počasie využívajú aj miestni usadlíci, ktorí „vo veľkom“ vyorávajú zemiaky. V Štiavniku sa zastavujeme v tunajšej krčme, kde dopĺňame tekutiny a kalórie. Tieto budú aj treba, lebo za dedinou sa začína cesta štverať hore až do výšky nad 900 m. Stúpanie, ktoré nám značne načrelo do našich fyzických rezerv, bolo však kompenzované krásnou prírodou a modrým nebom nad hlavou.

Prichádzame hore k rekreačnému stredisku Kasárne. Okrem krásnej prírody a množstva pekných chát, chalúp a reštaurácii sú nám predstierané ohromné výhľady do ďaleka.

„Tak to si nechám tedylíbit“, prechádzam v duchu hneď na češtinu, lebo sa blížia pomyslené hranice.

Je čas obeda, tak dopĺňame stratené kalórie. K obedu máme servírovanú nielen oblohu, ale aj úžasné výhľady. Takto posilnení telesne aj duševne pokračujeme na Moravskú stranu.

V. Naď a J. Michalec sa rozhodli, že na Kohútku pôjdu po horskom hrebeni a tam sa s nami stretnú.

Pri pohodlnom klesaní môžeme obdivovať krásu Valašskej krajiny. Tá sa nám predstavuje v podobe krásnych chalúpok, upravených malých políčok, utešených malých ovsených snopov a samozrejme novou cyklocestou, ktorá nás sprevádza takmer celým údolím. V dedine Karolínka, trochu pribrzďujeme, lebo sa tu koná miestny jarmok a všade je veľa ľudí a jarmočných stánkov. Pri Novom Hrozenkove nás zvádza prírodná vodná nádrž zastaviť sa a okúpať sa v jej smaragdovej vode. Škoda, že nie sme na to prichystaní. Odbočujeme doľava na cestu vedúcu pomaly hore na hraničný hrebeň.

Zisťujeme, že sme klesli na výšku pod 500 m. Do nášho ďalšieho cieľa, na chatu Kohútku na hrebeni, nás čaká prevýšenie cez 400 výškových metrov. No, ty brďo!

Stúpanie začína pozvoľna, takže ešte stíhame obdivovať krásu Valašska. Ale od miesta svetelnej signalizácie využívanej na riadenie dopravy na vrchol Javorníkov počas hlavnej lyžiarskej sezóny sa cesta rapídne zdvihne. Počas celých troch kilometrov, ktoré nám ešte chýbali na Kohútku, nastáva kruté stúpanie prevažne okolo 15%. Ešteže je to podporované zase krásnymi výhľadmi. Ale aj tak hore prichádzame poriadne vysilení. Našťastie obsluha na Kohútke je vcelku rýchla, takže zakrátko vychutnávame tunajšiu gurmánsku špecialitu borúvkové knedlíky.

Tu nás príde navštíviť aj rodina Paľa Hercega (manželka, nevesta a vnúčence). Prichádzajú aj Naď s Michalcom po hrebeni. Takže máme tu také spoločné stretnutie, ako sa na záver každej dobrej udalosti patrí.

Okrem nás je tu ešte veľa a iných turistov, no a koná sa tu dokonca aj svadobná hostina. Personál však všetko bravúrne zvláda.

Takto najedení spokojne užívame výhľady, ktoré sú z Kohútky neopakovateľné. Človek by tu vydržal sedieť aj hodiny. No ale treba sa pobrať ďalej. Celých tridsať kilometrov, ktoré nám chýbajú do Púchova, je za neustáleho klesania, takže v pokoji môžeme obdivovať aj túto časť Javorníkov.

Do cieľa dnešnej etapy prichádzame plní nevšedných dojmov. Veď sme prešli krížom-krážom Javornícke pohorie, spoznali krásu Valašska, užili si peknej prírody, nastúpali na vrcholy s ohromnými výhľadmi. Takže vskutku hodnotná výprava.

Nasadáme do áut, vlaku a nechávame sa viesť ďalekou krajinou k svojim domovom a v duchu si každý pre seba pritakávame:
„Je dobre, že bicyklujeme, je dobre, že môžeme prežívať takéto krásne chvíle, je dobre, že sa znovu zase stretneme.“

Ľ. Kraic

Za MKCK sa akcie zúčastnili: Paľo Škoda, Paľo Vrábel, Jozef Nádaský, Stano Studený, Božka Ilavská, Hela Gurínová.

Ako hosť: Mirka Valovičová, Milan Vrábel.

V sobotu, 13.8.2011, sa uskutočnila akcia Súľov-Manín. tiesňava. Zúčastnilo sa nás 8 členov.

Ráno pred pol deviatej sme vystúpili z vlaku v Pov. Bystrici. Vítalo nás krásne slnečné počasie. Niektorí zistili, že treba trochu dofúkať gumy, keďže s pumpami čo boli k dispozícii, to nejako nešlo, bolo treba nájsť inú alternatívu. Našťastie kúsok za stanicou bol cykloobchod, kde nám ochotná predavačka požičala pumpu, tak sme mohli vyraziť.

Cesta ubiehala rýchlo, po 15km sme dorazili do dediny Súľov, kde sme sa nachvíľu posilnili a pripravili na náročné stúpanie cez les. Tam sa od nás odpojil Studený aj s kolegom, keďže mali cesťáky. My sme pokračovali po žltom „Céčku“ cez les asi 4 km. Väčšinou sme museli tlačiť bicykle. Po zdolaní stupáku sme sa pokochali výhľadom na okolitú prírodu a sali sme do seba kľud a pohodu, čo vyžarovalo okolie. Potom nás už čakal zjazd do Vrchteplej. Tam sme si spravili obedňajšiu prestávku v penzióne Manín, ktorý svojou architektúrou zapadal do miestnej prírody. Po chvíli za nami prišli kolegovia, čo sa od nás odpojili. V nádhernom prostredí Manína sme sa naobedovali. Práve bolo 12 hodín.

Napriek tomu, že popoludní tam mali svadbu, obsluha bola ochotná nás ešte obslúžiť a netrvalo dlho a jedlo bolo na stole. Po spoločnom fote sme sa pobrali krásnym zjazdom cez Manínsku tiesňavu, čo je najužšie miesto cesty na Slovensku. Ani sme sa nenazdali a boli sme už na stanici v Pov. Bystrici. Tam sa odpojil Paľo Vrábel aj s priateľkou ktorí išli na vlak. Zvyšná partia sme sa rozhodli, že máme ešte čas a sily, tak sme to potiahli do Púchova cez Nimnicu, kde sme hneď za dedinou odbočili na Nosickú priehradu. Tu sme si vychutnali detailný pohľad na priehradu, trochu nás postrašilo pár kvapiek, len čo sme vytiahli pršiplášte, tak si to kvapky rozmysleli. Ako keby si povedali, stačilo.

Potom sme prešli cez Nosice do Púchova, kde sme sa ešte osviežili na peknom, upravenom námestí a zostával nám už len dojazd na stanicu k vlaku. Odnášali sme si pekné zážitky na ďalší krásny kút nášho malého Slovenska.

Tak zas niekedy nabudúce to zopakujeme.

Garant: Paľo Škoda