Značka: rok_2013_planovane

Akcie sa za MKCK zúčastnili: S. Studený, J. Poláček, P. Vrábel, J. Nádaský, Ľ. Kraic, E. Kraicová a I. Matkovčík.

Ako hosť: D. Vrábel.

Bicyklovať sa v okolí Luhačovíc znamená zažiť popri malebnej prírode Vizovických kopčekov aj pokojnú atmosféru kúpeľného prostredia. Sledovať ľudí prechádzajúcich sa po parku, prípadne posedávajúcich niekde v tieni po pravici s oroseným darom priateľa Bernarda patrí k neoddeliteľnej súčasti takejto cykloakcie.

Nasať túto pokojnú atmosféru sa v sobotu 20. júla vybralo osem cyklistov z Malokarpatského cykloklubu. Začíname po vystúpení z vlaku na železničnej stanici v Trenčianskej Teplej. Po ochutnaní žltého moku nevalnej kvality a po obligátnom fotení sa vydávame na trasu. Tento krát sme na presun do Nemšovej zvolili cestičku cez osadu Príles, čo sa ukázalo ako veľmi dobrý ťah. Bolo to bez áut a aj bez blata. Z Nemšovej sme pokračovali už po klasickej ceste cez Horné Srnie a cez Vlársky priesmyk sme sa prehupli na Moravu.

V mestečku Brumov-Bylnice sme odbočili smerom na Slavičín. Odtiaľto sa cesta už začala vlniť, stúpania striedali klesania, čo síce bolo pekné na pohľad, ale uberajúce na sile. Preto sa zastavujeme v Slavičíne na malé občerstvenie a oddych.

Nadobudnuté sily o chvíľu strácame pri tiahlom stúpaní na Petrúvku. Nasledujúci úsek za neustáleho prudkého klesania nás dovedie k Luhačovickej priehrade. Táto priehrada, nazývaná tiež Pozlovická, tu bola vybudovaná v 20-tich rokoch minulého storočia, aby zadržiavala vody rieky Šťavnice, ktoré pri záplavách pustošili kúpele Luhačovice. Časom však priehrada prevzala aj rekreačnú funkciu a teraz slúži hlavne rybárom. Po krátkom okruhu okolo nej sme sa tu rozhodli aj naobedovať. Trvalo nám to trochu dlhšie, než sme predpokladali, lebo personál pracoval v obmedzenom režime. Ale náladu nám to nepokazilo a onedlho sa už prechádzame po kúpeľnom parku a pozorujeme stavebné výtvory architekta Dušana Jurkoviča, ktorý v rokoch 1902-1914 zásadne ovplyvnil vzhľad jednotlivých budov i celý urbanizmus Luhačovických kúpeľov.

Naša ďalšia cesta viedla centrom mesta a o chvíľu nás čaká prudké stúpanie smerom na Kladnú-Žilín. Stúpanie nám spríjemňuje krásny výhľad na mesto a kúpele v doline. Okolitý miešaný les nám ponúka sem-tam aj prepotrebný chládok. Stúpanie vystrieda vytúžený padák až takmer pred Bojkovice.

Za Bojkovicami sa po krátkom stúpaní zastavujeme pri zámku Nový Světlov. Ten vybudoval v roku 1480 rod Landštejnovcom pre svoje potreby. Dnes je to regionálne kultúrne centrum, je tu koncertná a divadelná sála, spoločenské miestnosti na rôzne oslavy. Práve dnes sa tu koná nejaká oslava zrejme svadba, tak moc nezavadziame a po krátkom fotení pokračujeme v našej ceste ďalej. Krátku prestávku si doprajeme na motoreste Rasová. Stúpania a klesania nemajú konca-kraja a sprevádzajú nás až po Troják. Odtiaľto nás čaká konečne už len vytúžený, ale aj zaslúžený padák až do Nového mesta nad Váhom ku vlaku. V ľahkom pedálovaní nám pomáha aj vietor vanúci do chrbta. Takže sa len „vezieme“ a sledujeme dedinky Lopeník, Březová, Bošáca… nádherná odmena na koniec etapy.

Do Nového Mesta prichádzame v predstihu, na vlak máme ešte dosť času. Piešťanci pokračujú domov po svojich, my ostatní zasadneme do záhradnej reštaurácie a patrične zhodnocujeme dnešnú etapu. Dala nám riadne zabrať (110km, prevýšenie 1350m). Ale ako sa hovorí: všetko pekné aj niečo stojí. Myslím, že dnešná naša investícia sa nám oplatila a ako to už pri cyklistike býva: na útrapy sa hneď zabudne a zostane nám len to pekné, ktoré sme pri dnešnej etape nazbierali neúrekom. Potvrdili to aj slová jedinej účastníčky nežného pohlavia Milky, ktorá sa bravúrne popasovala s celou trasou.

Ľ. Kraic

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Herceg, Naništa, Šuga, Vrábel, Ješko, Nižňanský, Gurínová, Ilavská, Poláček, Surovčík a Studený

Ako hostia: Valovičová, Kalina, Nižňanská, Černá, Černý a Silberhorn.

Pekné, slnečné, sobotňajšie ráno na veľkom parkovisku pri Dunaji na Petržalskej strane sa tak trochu zaplnilo 17 cyklistami, ktorí sa tam dopravili autami alebo vlakom, aby si užili nenáročnú a pohodovú cyklojazdu po Dunajskej hrádzi.

Ešte spoločná fotka na štarte, je 9 hodín a pred nami ešte takmer prázdna kvalitná cyklocesta. Po niekoľkých kilometroch míňame po pravej strane pekné jazierko, známe svojou nudaplážou, ale nudistky ešte zrejme vyspávajú niekde doma, tak sme prišli o estetický zážitok. Ten sme si vynahradili o pár kilometrov ďalej oroseným pivkom v bufete, ktorých je na hrádzi viac ako dosť. Dlhšiu prestávku sme si urobili v Čunove vodácky areál, kde sme obdivovali mladých vodákov na divokej vode a boli radi, že sme si zvolili bicykle miesto lodí.

Ďalej pokračujeme hrádzou už vedľa Vodného diela Gabčíkovo, úchvatná vodná plocha, široký kanál umelo vytvorený prehradením Dunaja, ukončený až v Gabčíkove priehradou s plavebnými komorami.

Ale to už odbočujeme z hrádze do peknej dedinky Dobrohošť, kde sa dnes konajú hody. Tam si dáme rozchod a voľnú 2-hod. prestávku na ochutnávku rôznych kulinárskych špecialít.

Potom sme sa rozdelili do niekoľkých skupín podľa záujmu časť sa preplavila kompou vo Vojke na druhú stranu Dunaja a vrátila sa k autu alebo na vlak v BA, ďalší išli bicyklom až domov, partia z Piešťan si to namierila do Devína, novým cyklomostom cez Rakúsko späť na parkovisko k autu.

Paľo Herceg

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Helena Gurínová, Vladimír Oravec, Emília Kraicová, Ľuboš Kraic, Božena Ilavská a Dušan Surovčík

Ako hostia: Marián Modrovský, Kornel Ninis, Peter Chnapko a Ivan Kubiš

Po zvítaní účastníkov pred železničnou stanicou Veľké Uherce a tradičnej štartovej fotografii sa náš peletón vydal na trasu smerom na Veľké Uherce. Tu sme krátko poobdivovali miestny kaštieľ (žiaľ len spoza zamknutej vstupnej brány – na SK je to tak) a nakoľko nás čakal dosť dlhý úsek so stúpaním „mimo civilizáciu“, aj doplnili tekutiny. Tu treba konštatovať, že počasie k nám bolo vzhľadom na leto veľmi zhovievavé – celý deň bolo vcelku znesiteľných cca 30°C, miestami pod mrakom a fúkal mierny osviežujúci vietor, skrátka ideálne cyklistické počasie. Celkom fajn tiež bolo, že veľká časť trasy, a to hlavne okolo poludnia viedla miestami v tieni stromov, kde bol príjemný chládok.

Od priehrady vo Veľkých Uherciach sme pokračovali po starej asfaltovej ceste, ktorá už má teda, čo sa týka kvality, svoju najväčšiu slávu dávno za sebou smerom na Drahožickú hutu na hrebeň, kde pribudlo do albumu ďalšie foto, tentokrát s výhľadom na Veľkú Ostrú. Odmenou za predchádzajúce náročné stúpanie po nekvalitnej ceste bol nádherný zjazd po panenskom asfalte cez Nestašovskú dolinu, okolo horárne Kolobrno a Skýcovský mlyn do obce Hostie a ďalej do Topoľčianok.

Tu sme pred nutným doplnením tekutín v miestnom Gazdovskom dvore mali možnosť ako bonus zhliadnuť časť Majstrovstiev SR v drezúre s medzinárodnou účasťou – škoda, že sme sa nemohli zdržať dlhšie.

Z Topoľčianok sme občerstvení vyrazili smerom na Machulince a Obyce, kde sme cca 2 km za odbočkou na Jedľové Kostoľany preskúmali ruiny Živánskej veže, ktorá bola svojho času významným kontrolným bodom obchodnej cesty.

Nasledovalo mierne stúpanie na križovatku Malá – Veľká Lehota, odkiaľ sme sa po krátkej pitnej pauze v tieni miestnej BUS zástavky vydali na druhé náročné stúpanie dňa cez obec Veľká Lehota. Nastúpanú výšku sme však ako vždy neudržali a nasledovalo prudké klesanie po dosť rozbitej ceste do obce Stará Huta. Tu tí, čo boli ešte pri sile a chuti, absolvovali pešiu prehliadku Starohutského vodopádu s výškou padajúcej vody cca 5 m, čo myslím stálo za to.

Prudké klesanie ďalej pokračovalo až do Novej Bane, pričom sme celkom „stratili“ 400 výškových metrov, čo je na slovenské pomery celkom dosť. A ako tu už býva, po klesaní okamžite nasledovalo stúpanie smerom na Tajch – rekreačnú oblasť Novej Bane. Tu nás po odbočení z hlavnej cesty zaskočilo síce krátke ale o to brutálnejšie stúpanie, ktoré spôsobilo roztrhanie nášho peletónu s následným zablúdením jeho zadnej časti, za čo si garant akcie vyslúžil zopár nie celkom pochvalných vyjadrení a stratu bodov. Našťasie pomocou mobilov sme sa našli a úspešne dorazili do penziónu Tajch, kde nás čakalo vytúžené občerstvenie v pevnom aj kvapalnom skupenstve.

Po tejto „veľkej“ prestávke sme opäť vyrazili na trasu, ktorá pokračovala pomerne krátkym stúpaním k horárni Kailovka s následným zjazdom do doliny Pilanského potoka. Z križovatky s hlavnou cestou nám zostávalo posledné cca 300 m stúpanie cez Pílu a Veľké Pole do sedla Penhýbeľ, ktoré dôkladne preverilo, kto na tom, ako čo sa kondičky týka, je a viacerí členovia peletónu boli nadšení, že už žiadne ďalšie stúpanie na trase nie je.

Po oddychu sme spravili „vrcholovú“ fotografiu pred tabuľou informujúcou o výskyte medveďa hnedého, na ktorej sú všetci akýsi „vyrehotaní“ – asi preto, že už to mali v podstate za sebou a medveď tiež nehrozil. Do cieľa zostávalo už len dlhé klesanie okolo známeho motorestu Hájnikova žena a cez obec Horná Ves na železničnú stanicu Veľké Uherce.

Parametre trasy: cca 103 km, celkové prevýšenie 1 450 m

Záverom sa chcem poďakovať všetkým účastníkom za účasť a vyzdvihnúť statočný výkon hlavne nežnejšej časti nášho peletónu, a to najmä Milky Kraicovej, ktorá celú trasu absolvovala dva týždne po bolestivej operácii prstov na nohe. Trasa bola zaujímavá, počasie ideálne a som presvedčený, že ten kto prišiel, neľutoval.

Juraj Poláček

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J.Budoš, S.Studený, I.Matkovčík, P.Hovorka, Ľ.Kraic, M.Babišík, J. Hergottová, D. Surovčík, Ľ. Rosa, V. Oravec, J. Antal a J. Nádaský.

Ako hostia: J. Kalina, J. Behúl, Z. Selecký a M. Babišík.

Cieľom našej etapy boli Myjavské kopanice, krásny a malebný kraj v prostredí Malých Karpát. Tu po svahoch sú roztrúsené malé osady využívané zväčša na chalupárčenie. Sem ľudia chodia na víkendy relaxovať a domáci obyvatelia si tu žijú svoj pokojný život. Celé územie je popretkávané množstvom pokojných cestičiek, na bicyklovanie ako stvorených. Bicyklovať po týchto cestičkách znamená sledovať neustále krásne panoramatické výhľady po okolitej krajine.

Sem teda mierili kolesá našich tátošov a naším cieľom bolo nasať do seba trochu tej pokojnej atmosféry, ktorú tento kraj neustále vyžaruje.

Počasie bolo priam ukážkové: 24°C, jemný západný vietor.

Ráno z Trnavy vyrážame smer Trebatice – skupinka šiestich cyklistov. Farby žien hájila dnes naša členka Jitka, ktorá ako jediná zástupkyňa nežného pohlavia sa popasovala s trasou až z Trnavy. V Trebaticiach sa stretávame s Piešťanskou skupinou a krátko po desiatej hodine smerujeme cez Krakovany na Podolské Kopanice. Tu sa k nám pridáva Dušan Surovčík. Následné prvé stúpanie preverí naše kondičky, ale aj stroje. Čo spôsobí vyradenie z trasy hneď dvoch účastníkov. Technická závada na bicykli Mateja Babišíka zamedzí jeho ďalšiemu pokračovaniu a tak sa aj s otcom Milanom vracajú späť. My ostatní pokračujeme až na Ošmek, kde stretávame cyklistu z Myjavy, bývalého spolupracovníka niektorých našich členov z predošlej práce. Ten sa pridáva k nám. Pokračujeme opatrne, lebo nastáva prudký zjazd do Krajného. V miestnej Pizzérii doplníme stratené tekutiny a ďalej pokračujeme smer Žadovica.

Pred dedinou nás čaká náš člen a kolega Jozef Antal. Prijímame pozvanie na jeho chalupu. Dobre nám padne vhod krátke posedenie vonku pred chatou a malé pohostenie od gazdinej. Tento duševný relax by sa dal užívať donekonečna, lebo okolité prostredie nás k tomu priam navádza, ale treba ísť ďalej. Pridáva sa k nám aj pán domáci, Jožo a putujeme cez rýdzo kopaničiarske dedinky Žadovica, Luskovica až na Babulicov Vrch. Tu odbočujeme doľava a pokračujeme cestou, ktorú lemujú práve zrelé čerešne. Nádhernú panorámu vpravo ukončuje pohorie majestátnej Veľkej Javoriny a vľavo sa ukazujú malebné pahorky a na nich dedinky a samoty ako z rozprávky.

Prichádzame do dedinky Jablonka. Tu máme v pláne dať si niečo pod zub, ale dve oslavy v miestnej reštaurácii a slabá ústretovosť personálu nám dovolia dať si len prihriatu polievku. Náladu nám našťastie znovu zlepší ďalšie bicyklovanie po ceste Matejovec Jeruzalem Dolina Vydarených, ktorá znova potvrdila, že kopanice sú naozaj malebné.

Prichádzame do Krajného, tu sa od nás odtrhnú traja účastníci pokračujúci smerom na Višňové. My ostatní pokračujeme cez Podkylavu a farmu Charolais. Za okolitými ohradami sledujeme pokojné stáda pasúceho sa dobytka. Zastavujeme sa v Agropenzióne Adam na kávičku a trochu zrekapitulovať práve nadobudnuté dojmy. Všetci sme za jedno bolo to nádherné, veď na kopaniciach to ani inak nejde.

Zostáva nám už len prejsť cez Prašník a Vrbové do Trebatíc. Tu sa s nami lúči Ľubo Rosa a Jitka, ktorí ďalej pokračujú autom. My zostávajúci šiesti cyklisti sa popasujeme ešte s poslednými kilometrami do Trnavy.

V Trnave sa zastavujeme sa ešte na jedno „kapurkové“. Máme toho v nohách už dosť, ale sme spokojní. Prežili sme okúzľujúci deň, nasali sme do seba tak prepotrebnú, pokojnú, kopaničiarsku atmosféru a ako tu už bolo raz povedané: bicyklovanie je úžasné a na kopaniciach to nemôže byť inak.

Ľuboš Kraic

V sobotu 22.6.2013 sa uskutočnil už 16.ročník „našej“ klubovej cykloakcie organizovanej aj pre širokú cykloturistickú verejnosť.

Akcie Karpaty Tour 2013 sa za MKCK zúčastnili:
J.Poláček, J.Budoš, J.Golier, M.Ševčík, S.Studený, P.Herceg, A.Gieci, I.Matkovčík, P.Hovorka, M.Šuga, M.Unger, Ľ.Kraic, I.Naništa, M.BabišíkJ.Benedikovič a J.Michalec.

Pomerne slušnú účasť možno pripísať dostatočnej e-mailovej PROPAGÁCII akcie ako aj zaradenie KT13 do kalendára akcií KST Malé Karpaty a okolie 2013. Trocha osobne ma zarazil nezáujem niektorých „tiež“ našich členov o akciu. Predpoveď počasia hlásila pravé letné teploty cca 33 st. C, čo sa aj naplnilo. Organizačne bola akcia inak zvládnutá na tradične slušnej úrovni.

Ráno na štarte o 8:30 h pred rešt. Relax v Trnave bolo síce „pekelné teplo“ ale pre cykloturistov to bolo priaznivé počasie. Slnko pieklo na hlavy a tak každý hľadal podvedome tieň aby nehrozil úpal. Trasa akcie viedla cez obce Suchá n/Parnou – Častú – Č. Kameň – Pílu – Modru Kráľovú Zochovu chatu- Hubalovú- Vývrat – trasa pokračovala po „Záhoráckej časti“ cez- Rohožník – Sološnicu- (v miestnom pohostinstve mali v ponuke dokonca 1 polievku) – ďalej cez Bukovú – Trstín -do cieľa akcie KT 2013 – rešt. Relax v TT. Tu už bol pre účastníkov pripravený tradičný kotlíkový guláš pivko príp. nealko. Nasledovala potom tiež tradičná tombola s losovaním štartových čísiel o športové vecné ceny. Ceny do tomboly venovali: EH- Elektro HAL veľkoobchod s elektromateriálom p. Šibíková, LOJ MAR elektro Trnava p. Jozef Loj, Drogéria OD Jednota p.Kabátová, MKCK cyklomateriál. O kultúrne „vyžitie“ účastníkov sa postaral aj M. Ďuga s gitarou a B.Ďugová s trampskými pesničkami. Pod strechou Relaxu sme ešte v úzkom kruhu „7 statočných“ zaspievali aj pieseň „Rosa na kolejích“ od Wabiho Daněka veľa ďalších…

A so želaním „o rok sa stretneme zas“ sme sa pomaly pobrali domov k rodinám.

Na záver ešte POĎAKOVANIE! Patrí všetkým účastníkom akcie za disciplínu na trati, dodržanie zastávok aj pitného režimu, ako aj rešpektovanie ostatných účastníkov cestnej premávky. Trocha štatistiky: najstarší účastník- Stanislav Studený z Piešťan r.1946, najmladší účastník- Matej Babišík r.1999, najvzdialenejší účastník- Jozef Ďurjak z Vrábľov. Potešila aj účasť 4 člennej partie od Levíc. ( len škoda že sme zabudli v prezenčke dať riadok kontakt e-mail, adresa, pre pozvanie do budúcich ročníkov akcie)

Igor Naništa

Akcie sa za MKCK zúčastnili: D. Surovčík, H. Gurínová, B. Ilavská, J. Poláček, P. Vrábel, V. Oravec, D. Fáziková, A. Nováková, Ľ. Kraic a R. Machová.

Ako hostia: J. Kalina, M. Modrovský, M. Valovičová, D. Vrábel, P. Áč a J. DeMott.

Zámerom tejto akcie bolo spoznať ďalší pozoruhodný prírodný útvar Bielych Karpát – Krivoklátsku tiesňavu, ako aj pre nás ešte neprebádaný kút Slovensko-Moravského pomedzia – osadu Sidónie.

Krivoklátska tiesňava patrí od roku 1989 medzi chránené prírodné útvary. Nachádza sa hneď za obcou Krivoklát. Je dlhá len necelých sto metrov ale pôsobí pútavo, akoby chcela povedať, že aj ona stojí za obdiv a nie len jej famózny sused – Vršatecké bralá.

Na samom pohraničí, v údolí rieky Vlárky, stojí osada Sidónie. Pôvodne súčasť slovenskej obce Horné Srnie, od roku 1993 pričlenená k moravskému mestu Brumov-Bylnice. Bývalá sklárska osada teraz poskytuje pre prichádzajúcich turistov pokojné miesto pre zastavenie a kochanie sa okolitým krásnym krajom.

Presvedčiť sa o tom na vlastné oči prišlo 16 cykloturistov. Stretávame sa na železničnej stanici v Trenčianskej Teplej. Po obligátnom fotení sa vydávame na trasu. Do Nemšovej smerujeme mimo hlavné cesty po miestnych poľných komunikáciách, ktoré nás sem-tam preverili, či vieme jazdiť aj po vode a blate. Našťastie cesta za Nemšovou už viedla po asfaltkách.

V dedinke Bohunice sa zastavujeme na malé občerstvenie a tu odbočujeme už smerom na obec Krivoklát. Hneď za obcou sa zastavujeme a fotíme famózne dielo prírody. Krivoklátsky potok tu vyhĺbil síce krátku, ale efektnú sútesku. Prechádza ňou lesná asfaltová cestička, ktorá nás po plynulom stúpaní, popri krásnej prírodnej scenérii privádza k horárni Chrastková (tu niektoré mapy chybne uvádzajú krčmu). Bolo tu však pomerne turisticky živo, takže niečo občerstvujúce by sa tu určite zišlo. Teraz bolo treba dávať pozor, lebo sme mali odbočovať na neznačené lesné cesty, čo niektorí, rýchli cyklisti prehliadli a natočili si nejaké kilometre navyše. Ale za to mohli vidieť malé dielo prírody malý vejárikovo-pramienkový vodopád plný malých hrádzí, kaskád a nátokov, zvaný Dračia studňa.

Všetci pospolu sa teraz vydávame na dobrodružný prechod nehostinnou lesnou zvážnicou k inej asfaltovej ceste, ktorá nás má priviesť k osade Sidónie. Vďaka disciplíne účastníkov a GPS-ke sme o chvíľu už na dobrej ceste, ktorá nás, ako inak, popri prekrásnej prírode privedie do tejto malebnej osady. Pozorujeme ospalú dedinku, jej pokojných obyvateľov. Všetko nasvedčuje tomu, sme tu správne. Toto je to pravé miesto pre cyklopútnika, aby sa zastavil a občerstvil po dlhej ceste. Tu sme si dopriali aj my v miestnom hostinci trochu dlhší čas na odpočinok, kde sme doplnili stratené kalórie. Našej členke Romane, ktorá práve slávila svoje narodeniny, sme popriali veľa šťastia a cykloúspechov.

Putujeme ďalej. Kúsok za Sidóniou prichádzame na Vlársky priesmyk bývalý hraničný prechod. Odtiaľto je to už len odpočinková jazda do Nemšovej. Tu sa naše cesty rozchádzajú. Niektorí sa rozhodnú pre nonstop jazdu domov, iní si ešte idú prezrieť Trenčianske Teplice a ostaní už smerujú naspäť do Trenčianskej Teplej k autám a k vlaku.

Naša túra sa končí, nebola síce veľmi dlhá, ale za to nás opäť uistila, že pozorovať svet zo sedla bicykla je úžasné.

Ľuboš Kraic

Pred akciou

Opäť sa priblížil termín konania masového cykloturistického podujatia Okolo Tatier a tento rok početne redukovaná desaťčlenná skupinka cyklistov z okolia Trnavy a Piešťan začala sledovať predpovede počasia. Posledný májový víkend (v minulosti pravidelný termín konania akcie) počasie cyklistike nepraje a taktiež o týždeň neskôr. To nás upokojuje takto to nemôže vydržať. Ale predpovede hovoria iné. Na internete hľadám meterologickú službu, ktorá by dala aspoň trocha nádeje, ale Slováci, Poliaci, Rakúšania, Nóri aj Američania sa vzácne zhodujú v noci jasno, cez deň od 9 hodiny postupne prehánky a búrky. Aspoň nemá byť príliš zima.

A tak sa postupne pre rôzne zdravotné komplikácie redukujeme a vo štvrtok ráno sa na parkovisku pred Billou v Piešťanoch nakladá posledná skupina bicyklov, batožiny a účastníkov. Je nás sedem statočných : Kamil, Janči, dvaja Paľovia, Peťo a ja so synom Martinom. Cieľ dnešného dňa Orava, ubytovanie, prezentácia a keby náhodou moc nepršalo pôjdeme sa niekde previesť. Kamil zavezie auto na Liptov a „na ľahko“ to prebehne na Oravu.

Deň prvý

Je zhruba 11:00 a my v aute po ceste cez Oravskú Lesnú obiehame prvé skupinky cyklistov presúvajúcich sa v daždi do Nižne. Predpovede počasia začínajú vychádzať. V Tvrdošíne ale neprší a tak po ubytovaní na internáte sadáme na bicykle a vyrážame. Prvý cieľ obed. Zakotvíme v motoreste Ostražica na kraji Nižnej, kde si dobre posedíme a posilnení sa rozhodujeme neprší, ide sa na Roháče, cieľ Ťatliakova chata. Mierne do kopca ťaháme na Zuberec a za Zubercom sa vnoríme do lesa. Je chladnejšie, cesta je po daždi mokrá, ale vynikajúci vzduch zlepšuje dojem z rozbitej vozovky a pomaly dvíhajúceho sa profilu. Tento spôsobí, že sa naša malá skupinka delí na 2 časti. Tá naša si na chvíľu vybehne vľavo na Zverovku, kde urobíme povinné foto a potom sa stretávame s Jančim a Paľom pri zavretej chate Šindľovec. Tu lámeme odpor Jančiho, ktorý chce silou-mocou naplniť pôvodný cieľ výpravy na Ťatliačku a otáčame to naspäť. Chceme stihnúť prezentáciu, začína jemne popŕchať, nie je príliš teplo a tak obliekame bundy a púšťame sa dole kopcom. Po ceste sa v Zuberci zastavujeme na zohriatie na dobrý čaj a tam za nami dorazí Kamil. Na Hutách zmokol, ale náladu má dobrú a tak po krátkom posedení dupeme až do Nižnej. Po prezentácii Kamil s mladším Paľom nasadnú na cyklotrenažér s cieľom virtuálne si to rozdať s profesionálmi na trati 1 km časovky Tour de France. Obidvaja idú výborne, ale Paľo je fenomenálny – zo začiatku ukazuje chrbát aj profesionálom, škoda stvrdnutia v záverečnom stúpaní, ale aj tak končí ako skvelý porazený s časom tesne nad 1 minútu. Kamil to stíha tiež v kategórii extratriedy pod 2 minúty.

V dobrej nálade sa presúvame do Tvrdošína, kde v obľúbených supermarketoch nakupujeme niečo na zjedenie a zháňame veci, ktoré sme zabudli doma. Večer už nikam nejdeme a pri vlastných zásobách dumáme ako to poriešime zajtra. Jedno je jasné budíček 6:00, 6:30 raňajky a 7:15 odchod na štart.

Deň druhý

Prvé raňajšie potešujúce zistenie zatiaľ neprší a nám sa darí dodržiavať časový harmonogram. Takže v správny čas sa ocitáme na správnom mieste, odovzdávame batožinu a sledujeme tradičný predštartovný program, príhovory zakričíme trikrát „Hurá!“ a ide sa. Drobné kvapky, ktoré na nás kde tu spadnú zatiaľ neznervózňujú. Cestu Oravou netreba popisovať, kto tu už raz bol to pozná, kto nie musí zažiť na vlastnej koži.

Prvé dva stupáky pred hranicou natiahnu pelotón a tak dobre padne prvá občerstvovacia stanica za hranicou, kde si doprajeme sponzorské pekárenské výrobky, čaj a vodu z bidonov. Ďalšia zastávka salaš. Tu už začíname byť nervózni stále neprší ale naopak z oblohy presvitá slnko. A tak si dáme žinčicu a syr a sledujeme nervóznu situáciu na ceste, ktorá je úplne zablokovaná cyklistami a sprievodnými vozidlami. Ďalšiu prestávku a stretnutie skupinky plánujeme tradične v Zakopanom pri kostole.

Po krátkom zastavení pri kostole (tradičné foto) pokračujeme zjazdom na pešiu zónu, ktorú prejdeme v davoch návštevníkov a cyklistov vedľa bicyklov. Tradične posedíme pri káve a malom pive a vyzliekame sa. Je teplo, svieti slnko a nás čaká stúpanie nad Lysú Poľanu. O tejto časti trasy platí to isté čo o ceste hore Oravou – kto tu už raz bol to pozná, kto nie musí zažiť na vlastnej koži. Skupinka sa delí na podskupinky a jednotlivcov aby sa opäť spojila v prvej krčme sa slovenskom území v Lysej Poľane. Naša občerstvovacia zastávka nie je dlhá už o pár kilometrov nás čaká naša obľúbená krčma na Podspádoch. Zisťujeme, že toto príjemné miesto si rok od roka obľúbilo viac cyklistov a pretože počasie je skvelé zostávame sedieť vonku. Niekto si dá polievku, niekto doplní energiu iným druhom kalórií a už smerujeme na posledný vrchol dnešného dňa sedlo Príslop. Vzhľadom na to, že je to dnes posledné stúpanie sa nám ide dobre a hore sa v relatívne krátkom rozmedzí stretávame celá naša skupinka. Posledný zjazd sme prežili a tak si všetci vychutnávame privítanie pohárikom horca a guláš pri hoteli Magura v Ždiari. Na záver sa ešte odfotíme s Paľovým kamarátom z Námestova a s batožinou sa presúvame na tradičné ubytovanie na súkromí.

Navečerať a ukončiť úspešný deň ideme do penziónu Ždiaran, kde s nami posedí Milan z Bratislavy.

Zhrnutie dňa : žiadny dážď a teplo, zatiaľ je to super.

Deň tretí

Pohľad na azúrovo modrú oblohu určuje plán na dnešný deň. Kamil opravuje defekt a nasadá na bicykel. Jeho trasa na dnešný deň presne kopíruje trasu Okolo Tatier, ale tá jeho je na jeden záťah. V Tvrdošíne ešte stihne vybaviť vyzdvihnutie zabudnutých kľúčov, po ceste aj zmokne ale toto všetko sa dozvedáme až večer, lebo celý deň má vybitý telefón.

My ostatní volíme deň turistický. Autobusom sa presúvame do Tatranskej Kotliny a šliapeme na chatu Plesnivec. Svižné tempo nič nenaruší, Peťo po ceste stretá spolužiaka zo strednej školy a tak už pred obedom s prvými kvapkami krátkej dažďovej prehánky otvárame dvere na chate a sadáme si k občerstveniu. Z príjemnej chaty sa nám ani nechce odísť, ale čas a ciele nepustia Paľovci to spúšťajú z chaty do Tatranskej Kotliny a my ostatní pokračujeme cez dolinu Predné Meďodoly na Biele Pleso a Brnčálku (dnes oficiálne Chata pri Zelenom Plese). Po ceste sa kocháme neskutočnými výhľadmi na Vysoké a Belianske Tatry, príliš sa nezastavujeme na medveďom WC aby sme sa nakoniec zastavili a občerstvili na chate. Počasie zatiaľ skvelé slnečné, len dusno a občasné zadunenie v diaľke nás varujú, že dnes to možno ešte príde.

Podľa cestovného poriadku máme necelé 2 hodiny do odchodu autobusu z Bielej Vody a tak sa svižným krokom spúšťame dole dolinou. Povyše Šalviového prameňa to príde. Začína pršať a nie príliš ďaleko od nás aj dvakrát udrie blesk. Trochu adrenalínu nás ešte povzbudí a tak ešte pridávame do kroku a za zhruba 1,5 hodiny sme na parkovisku Biela Voda. Nečakáme ani 5 minút a je tu autobus.

V Tatranskej Kotline k nám pristúpi mladší Paľo, ktorý si bol pozrieť ešte Beliansku jaskyňu a o chvíľu spolu vystupujeme už po daždi v Ždiari. Po nevyhnutnej hygienickej očiste sa ideme opäť posilniť časť z nás do Ždiaranu, časť do susedného penziónu. Práve vtedy dorazí aj Kamil, ktorý práve ukončil nonstop Okolo Tatier. Ani to na ňom nie je vidieť, vyzerá čerstvejšie ako niektorí z nás.

Deň končíme pri televízore (celkom zábavná komédia Gulliver) a už sa myšlienkami chystáme na zajtra. Zatiaľ tie predpovede počasia nevyšli čo bude zajtra?

Deň štvrtý

Budíček o 6:00, potom raňajky a o 7:00 stojíme pred domom a fotíme sa. Ešte vyviezť batožinu na hotel na odvoz a potom naberáme smer Liptovský Mikuláš.

Je trochu chladnejšie ale slnečno a tak stúpa nielen teplota ale aj naša nálada. Snáď to takto vydrží. Za Tatranskou Kotlinou sa pod kopcom vyzliekame, lúčime sa s Kamilom, ktorý ide dopredu vyzdvihnúť batožinu. Ale naflákame sa ani my len krátka zastávka nabrať kyselku v Starom Smokovci, potvrdenie toho, že v Bistre sa stále dá slušne najesť (zastávka na desiatu) a plynule ideme ďalej. Tohto roku ani nejdeme na Štrbské Pleso (okrem mladšieho Paľa) len sa na križovatke dáme dohromady pred zjazdom cez Podbanské. Podľa dohody sa stretneme v Pribyline. Dole kopcom sa nám to občas vyštverá až cez 50km/hod a tak čo nevidieť brzdíme pred bufetom pri skanzene v Pribiline. Majú tu výbornú žinčicu, ktorá nám dodá toľko sily, že potom už všetci spolu šliapeme „vo vláčiku“ cez Liptovský Hrádok až do Liptovského Mikuláša. Okolo 12:30 začíname nakladať bicykle a končíme športovo-turistickú časť výletu. Už nás čakajú len krátke zastávky na obed na Dechtároch a kávu za Žilinou. Medzitým z okna auta sledujeme cestu cez Párnicu a Terchovú, ktorou sme kedysi v minulom storočí chodievali zo Žiliny na túto akciu.

Celkové zhrnutie akcie super, predpovede počasia nevyšli, tak teplo a slnečno sme na Okolo Tatier už dávno nezažili.

Juraj Golier

Akcie sa za MKCK zúčastnili : M.Šuga, D.Surovčík , H.Gurínová, E.Kraicová, Ľ.Kraic, J.Poláček, B. Ilavská, A. Nováková a J. Hergottová.

Gargano súčasť regiónu Puglia sa rozprestiera v juhovýchodnej časti „talianskej čižmy“. Tento polostrov tvorí vlastne jej ostrohu. V porovnaní s plochým a piesčitým pobrežím severného Talianska je miestna krajina nesmierne mnohotvárna a hornatá. Polostrov Gargano je vysoký skalnatý výbežok do jadranského mora a celý je chránenou prírodnou rezerváciou. Len severnú časť tvorí rovina Tavoliere, kde sú taktiež dve slané jazerá Lago di Lesina a Varano. Vďaka geografickej izolácii, tento región nie je priemyselne znečistený a preto je tu čistý vzduch, čisté more a prekrásna príroda.

Práve sem mierili naše kroky na celých šesť dní s cieľom spoznať tento kraj zo sedla bicykla. Autobus nás aj s našimi tátošmi priváža do mesta Vieste v sobotu krátko popoludní. Presnejšie do letoviska Villaggio Arcoballeno. Po ubytovaní sa v miestnych apartmánoch vychádzame ešte v podvečer na malú cyklistickú prechádzku po starobylom centre Vieste. Toto bolo pôvodne rybárske mesto, kde sa doteraz zachovali typické budovy, postavené v orientálnom štýle. Prechádzame sa po úzkych uličkách s malými obchodíkmi, navštívime múzeum s najväčšou zbierkou mušlí na svete. Nenecháme si ujsť ani Kostol Chiesa di San Francisco. Cestou naspäť si pri pláži obzeráme skalnatú homoľu zvanú Pizzomuno (v preklade vrchol sveta) jedinečný útvar, ktorý vymodelovali voda a vietor.

Druhý deň sa v skupinkách vydávame spoznávať tento kraj rôznymi smermi. Naša skupinka sa vydáva po ceste vnútrozemím do sedla Torre di Sagro. Je slnečno, teplota niečo nad 20 °C, Čaká nás okolo 20-kilometrové stúpanie do výšky 615 m. Stúpanie je pozvoľné. Sprevádzajú nás olivové sady a krásny les hraničiaci s pralesom Foresta Umbra, no samozrejme voľne sa pasúci dobytok. Na sedle sa občerstvíme a nasleduje vyše 20-kilometrový zjazd do mesta Mattinata. Dych berúce výhľady počas zjazdu na okolitú krajinu sú hodnotnou odmenou za vynaložené úsilie pri stúpaní na sedlo. V meste sa zdržíme len krátko na kávu, lebo smerujeme k miestnej kamienkovej pláži, kde si omočíme nohy. Teplota vody nám hovorí, že to by pre dnes s kúpaním stačilo. Čaká nás ešte náročná, avšak pozoruhodná cesta popri pobreží. Je to samá zákruta a stúpanie strieda klesanie, tak nám dobre padnú chvíľky na krátke zastavenie a fotografovanie prekrásnych prírodných scenérií, divokých skál, či piesčitých zálivov. Do Vieste prichádzame celkom v podvečer obohatení o krásne zážitky z dnešnej cyklotúry.

Na ďalší deň sa vydávame cestou, opäť vnútrozemím, popri olivových sadoch, tento krát na sever, do mesta Peschici. Cesta je prevoňaná kvitnúcou macchiou. Slniečko nám pekne svieti, onedlho sme dolu pri mestskej pláži. Po krátkom stúpaní sa dostávame do centra. Je veľmi malebné a je vystavané na skale. Historické centrum tvoria orientálne budovy zo 14. storočia a úzke uličky. Hovorí sa, že je to jediné mesto na Jadrane, odkiaľ možno pozorovať východ aj západ slnka na morskom horizonte. Po dobrom kapučínku a krátkej prehliadke si doprajeme obed na krásnej terase miestnej Pizzerie. Personál je veľmi ústretový. Servírujú nám rôzne predjedlá aj záverečný „drink“ a to všetko aj s krásnym výhľadom na more a pláž. Dobre naladení odchádzame smerom na Vieste, ale teraz už po pobreží. Zastavujeme sa na pláži Manaccora. Tu už niektorí konečne okúsime aj kúpanie sa v mori. Hoci má teplota vody len okolo 20°C, nám to nevadí. More je more. Po dobrom kúpeli a kapučínku sa vydávame na cestu do Vieste. Je to tu v celku v pohode, sú tu všade samé letoviská ako niekde na riviére. Vo Vieste si ešte nakoniec dáme ešte za odmenu poriadny kus zmrzliny.

Ďalší deň je trochu pod mrakom, tak sa púšťame smerom na juh po pobreží. Pochmúrne počasie ešte umocní aj fakt, že všetky možnosti, ako sa dostať k miestnym plážam, sú zamedzené, pretože pláže sú súkromné a momentálne zatvorené za veľkými železnými bránami. Dostávame sa predsa k jednej verejnej, ale je to len veľmi malá plážička, more je búrlivé, na kúpanie to rozhodne nie je. Pofotíme si krásne zákutia a ideme naspäť do Vieste. Máme šťastie jedna Pizzeria je otvorená pri miestnej pláži. Tu si doprajeme trochu odpočinku a občerstvenia, lebo dnešná túra síce nebola dlhá. ale vďaka veľkej členitosti pobrežnej cesty unavujúca.

Na druhý deň ráno sa skupinky delia na unavených a menej unavených a podľa toho si naplánovali svoje trasy, niektorí šli do mesta, iní po plážach, lebo slniečko zase pekne pripekalo. My sme sa vybrali na dobrodružnú túru hľadať vrchol Monte Sacro a odtiaľ cez lesné cestičky prejsť pralesom Foresta Umbra (tienistý les) späť k plážam medzi Peschici a Vieste. Vyšliapali sme na Torre di Sagro. No potom začalo dobrodružstvo spojené s neustálym striedaním výšky, predieraním sa cez stáda kôz, neustálym sledovaním GPS-ky, lebo miestne značenie nebolo práve dokonalé. Monte Sacro sme nakoniec našli, ale bolo treba ísť asi pol hodinu peši. Foresta Umbra nás okrem nádherných exemplárov starých stromov, očarila aj tichom a pokojom. Je to jedno z posledných miest Talianska s pôvodnou vegetáciou. V miestnom bufete sme si za odmenu dali dobré kapučínko a čakal nás 20-kilometrový zjazd k moru. Zakotvili sme pri pláži Orchidea, kde sme zvlažili naše unavené telá kúpaním v mori.

Ďalší deň sme venovali plavbe loďkou po južnom pobreží spojenou s prieskumom nespočetného množstva jaskýň prístupných práve len od mora. Jedna má tvar gigantického zvona, druhá ma dieru do stropu, v ďalšej rastú na skalách malé červené guľôčky. Človek to nestačí všetko naraz ani poriadne vnímať. Nasleduje krátka zastávka na pláži na malé občerstvenie. Potom sa už vraciame späť do prístavu. Večer sme šli na pešiu prechádzku po nočnom Vieste. Popri túlaní sa v spleti úzkych uličiek sme navštívili aj reštauráciu, ktorú prevádzkuje Slovenka Patrícia so svojim Talianskym priateľom. Ochutnali sme dary mora a dobré vínko. Niektorým to ešte nestačilo a pri návrate do kempu sa zdržali pri bazéne, kde si urobili ešte malú diskotéku.

Posledný deň sa väčšina rozhoduje pre ľahké túlanie sa po plážach, spojené s opaľovaním a prípadne aj kúpaním. Ja som sa rozhodol podniknúť najťažšiu etapu tohto zájazdu spojenú s návštevou pútnického mesta Monte San Angelo. Tu sa podľa legendy v roku 493 zjavil Archanjel Michael. Ročne toto mesto navštívi asi milión turistov. Treba najprv vyšliapať sedlo Torre di Sagro (615m), potom „spadnúť“ do mesta Mattinata (75m), odtiaľ krásnymi serpentínami treba vyšliapať do samotného San Angela (810m). Je pekné počasie, cesta a výhľady sú ohromujúce, som nadmieru spokojný. Monte San Angelo je malebné mesto, ktorého centrum je plné úzkych uličiek. Uprostred mesta sa nachádza skalný chrám Svätyňa Archanjela Michaela. Už zvonku je krásny. Podobný ostaným tunajším chrámom, ale zvnútra je iný. Nič podobné som predtým nevidel. Zostupujem dolu po mramorových schodoch asi 30m. Ocitol som sa v chladnej jaskyni kostola. Tu gotická klenba plynule nadväzuje na bielu vápencovú jaskyňu, ktorá sa utápa v šere sviečok. Veľmi pôsobivé miesto. No ale treba ísť ďalej. Pokračujem ďalej za mesto a „padám“ na výšku 500m. začína vlnkovitá krajina, kde sa mi výška na tachometri mení v rozmedzí 750 až 550m. Dostávam sa zase do pralesa Foresta Umbra na výšku 780m. Okolité stromy ma znovu uchvacujú svojim divokým rastom. Dám si ešte za odmenu v miestnom bufete kapučínko a čaká ma už len odpočinkový zjazd do Vieste. Dnešná túra merala 133km s prevýšením 2050m. Pomerne slušná dávka, ale mne to tak nepripadalo, lebo zážitok z dnešného dňa ďaleko predčil moje očakávania.

Ako každý večer, tak aj dnes sa stretávame na terase nášho apartmánu a debatujeme dlho do noci o svojich zážitkoch a utužujeme už aj tak pekne rozvinuté priateľstvá.

Ráno nakladáme bicykle a batožinu. Ešte posledné foto a nasadáme do autobusu na spiatočnú cestu. Je nám samozrejme ľúto, že to všetko už končí a my sa opäť rozídeme do svojich domovov. Ale taký je život, dnes sa síce rozídeme, ale bicyklovanie nás niekedy zase určite spojí.

Ľuboš Kraic

Akcie sa za MKCK zúčastnili : P.Herceg, M.Šuga, P.Hovorka, J.Budoš, D.Surovčík , H.Gurínová, E.Kraicová, Ľ.Kraic, J.Poláček .

Ako hostia: I.Kubiš, J.Herceg, Ninis, P.Chnapko,

Nedeľňajšie ráno 19.5.2013 o 7:45, žel. stanica Trenčianska Teplá 13 cyklistov tam dorazilo vlakom, autom a Peter tradične bicyklom, aby spoznali nové krásy Slovenska a Moravy. Slnko sa už veselo škerilo, silný vietor nám pomáhal iba na Slovenskej strane. Našim prvým cieľom bol Vršatec vzdialený 24 km. Prvých 16 km rovinka. Od Pruského sa cesta nebezpečne dvíhala až po Podhradie Vršatca, stúpanie 8-10% , pod bralami 12-14%. Tam sme si chvíľu počkali na otvorenie miestnej krčmy, doplnili tekutiny a potom sme to pustili dlhým,nádherným, asfaltovým padákom (miestami 20%) do Červeného Kameňa, nad ktorým sa týči veľký skalný monolit aj s postavením májom, v duchu obdivujem miestnych mládencov, ktorí ho tam postavili.

Miernym stúpaním sa lesnou asfaltovou cestou dostaneme do sedla nad Nedašovou Lhotou (563 m.n.m.), to sme už na Morave. Odtiaľ klesáme nekvalitnou cyklocestou (drvený asfalt a výtlky) do Nedašova a potom už dobrými cestami, ale poriadnymi hupákmi cez Štítnu, Hostětín do Bojkovíc.

To už sme mali takmer 80 km v nohách, hrdlá vysušené, žalúdky hladné a svalstvo už cítilo únavu. Tu sme to zapichli, každý z nás doprial svojmu telu, čo si žiadalo a po hodinke sme pokračovali znovu dlhým, dlhým stúpaním a silným protivetrom cez Komňu na Nový Dvúr. Miestny motorest bola pre mnohých nás oáza. Už sa ohlásili prvé svalové kŕče a poniektorí začínali nenávidieť svojich tátošov.

Tam sme sa rozdelili na 2 partie, jedna šliapala kratším stúpaním za sedlo Bzová, smer Starý Hrozenkov, a klesaním cez Drietomu do Trenčína k autám, kde dorazili o 19:00.

Naša skupina sa rozhodla pre cestu na Mikulčin vrch. Čakal nás znovu 4 km stupák až k chate Troják pod Mikulčinim vrchom. Tam sa trojica kamošov rozhodla prejsť cez Mikulčin vrch na Drietomu a Trenčín, a my piati sme sa odrazili z Trojáka už konečne klesaním do Bŕezovej. Ďalej sme putovali už po Slovensku: cez Bošácu, cez posledné kratšie stúpanie v Dolnom Srní na stanicu v N.M.nad Váhom, kde sme nastúpili o 19:00 na rýchlik domov. Prešli sme 120km (niektorí ešte viac), nastúpali okolo 1700 m.

Čo na záver napísať. Aj keď sme sa mnohí na tejto krásnej, dosť dlhej a náročnej cyklotúre riadne vyšťavili, myslím, že budeme ešte dlho na ňu spomínať. A nesmiem zabudnúť pochváliť naše dve ženy Helu a Milku, ktoré to statočne vydržali až do konca.

Palo Herceg

Akcia Bradlo 1.5.2013

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Hovorka Peter, Golier Juraj, Unger Michal, Lavor Kamil, Šuga Miroslav, Gurínová Helena, Poláček Juraj, Nováková Anna, Škoda Pavol, Nádaský Jozef, Kraic Ľuboš, Kraicová Emília, Hergottová Jitka, Ilavská Božena, Matkovčík Igor, Michalec Jozef.

Ako hostia: Julíny Peter, Julíny Filip, Julínyová Kamila, Farkašovská Marianna.

Stretnutie bolo naplánované so štartom vo Vrbovom a v Trnave. Do Vrbového na zraz prišlo 6 cyklistov (Gurínová, Ilavská, Nováková, Nádaský, Matkovčík, Farkašovská).

Trnaváci sa vybrali vo štvorici (Kraic, Kraicová, Hergottová, Šuga) na Dobrej Vode sa k nim pridal Paľo Škoda.

Ja som na plánovanú trasu cez Matejovec, Polianku a Priepasné šiel sám, ostatní Piešťanci si volili trasu podľa chuti. Pekná trasa s kopčekmi po vedľajších komunikáciách a s čiernym pivkom na Matejovci. Pod kopcom na Bradlo som stretol Michala, tak sme si kopec spolu vyšliapali ako za starých čias. Ostatní už pod Bradlom posedávali a odpočívali na lúke vo veľmi peknom a teplom počasí. Po zvítaní a nevyhnutnom fotení sme sa presunuli na chatu, kde sa dalo občerstviť. Obsluha ale nezvládala časovo nával cyklistov.

Po osviežení a odpočinku sme sa rozišli rôznymi smermi, aby sme sa zase poniektorí stretli v penzióne Adam v Podkylave. Ja som si z Bradla odskočil ešte na Myjavu, a po cykloceste som prešiel na Polianku a Podkylavu. Tu sme stretli aj kolegu z oddielu Dušana Surovčíka s manželkou, ktorí boli pozrieť na farme Charolais – deň otvorených dverí. Tu som sa ja rozlúčil a potiahol ešte kúsok do Vrbového.

Pekné počasie a vydarená akcia.

Hovorka