Značka: rok_2014_planovane

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Miroslav Šuga a Vladimír Oravec.

Ako hostia: Ivan Poláček, Agnesa Antalová, Rastislav Mocko, Eva Corticelli a Drahoslava Repčíková.

V dňoch 18.7.-24.7.2014 sa uskutočnila plánovaná turistická akcia Rokliny Slovenského raja s nasledovným programom:
1. deň Dobšinská ľadová jaskyňa, vodná nádrž Palcmanská Maša, Dedinky, Mlynky

V deň presunu autom do oblasti Slovenského raja sme využili nejaký čas k dobru na tzv. autoturistiku a obišli Slovenského raja z juhu, čo pôvodne nebolo našim cieľom. A bol to dobrý nápad, lebo v Dobšinskej ľadovej jaskyni sme sa po celkom svižnom výstupe k nej príjemne schladili a aj Palcmanská Maša, Dedinky, či Mlynky stáli za zhliadnutie.

V ďalších dňoch s výnimkou 5. dňa, kedy sme pre nepriazeň počasia zvolili viac menej plánovaný výlet autom, sme sa už potom venovali plánovanej turistike a objavovaniu skrytých zákutí Slovenského raja.

Trasy, ktoré uvádzam v ďalšom texte sú trasy, ktoré prešiel cyklistickou terminológiou povedané hlavný peletón, pričom niektorí účastníci so slabšou kondičkou zvolili niekedy ich ľahšie alternatívy. Uvádzané vzdialenosti a výšky sú prevzaté z máp Garminu a časy z turistického značenia (v skutočnosti boli samozrejme dlhšie o prestávky na doplnenie živín v tekutej i pevnej forme a tiež fotenie).

2. deň ATC Podlesok – Píla – Veľký Sokol, ústie – Veľký Sokol a Rothova roklina – Glacká cesta – Glac – Malá Poľana – Suchá Belá, záver – Pod Vtáčim hrbom – Nad Podleskom – ATC Podlesok

Dĺžka / Čas: 21,6 km / 6:40 hod.

Výška – min / max / stúpanie / klesanie: 545 / 1 025 / 738 / 738 m

3. deň Čingov – Ďurkovec – Tomášovský výhľad – Pod Tomášovským výhľadom – Kláštorisko, Horná lúka – Kláštorisko – Nad Kyseľom – Kyseľ, rázcestie – Veľký Kyseľ – Biskupské chyžky – Sokolia dolina, záver – Pod Bykárkou – Klauzy – Sokolia dolina, ústie – Kyseľ, ústie – Biely potok, rázcestie – Lesnica, ústie – Čingov

Dĺžka / Čas: 20,2 km / 8:20 hod.

Výška – min / max / stúpanie / klesanie: 506 / 1 013 / 1 053 / 1 053 m

4. deň ATC Podlesok – Hrdlo Hornádu – Kláštorská roklina, ústie – Kláštorská roklina – Kláštorisko – Nad Kyseľom – Kyseľ – Kyseľ, rázcestie – Malý Kyseľ – Suchá Belá, záver a zrýchlený presun bicyklom za dažďa po asfaltke do ATC Podlesok (zmokli sme do nitky ale vzhľadom na teplé počasie a blízkosť strechy nad hlavou to bolo celkom v pohode)

Dĺžka / Čas: 9,7 km / 3:40 hod.

Výška – min / max / stúpanie / klesanie: 536 / 955 / 698 / 288 m

5. deň Zámok v Markušovciach, Spišská Nová Ves, Kežmarok

6. deň ATC Podlesok – Suchá Belá – Suchá Belá, záver – Glac, Malá Poľana – Palc, rázcestie – Píla – Biela dolina a Stredné piecky – ATC Podlesok (po asfaltke, žiaľ bicykle tento deň pre asi slabší záujem zapríčinený horším počasím nepožičiavali)

Nedá sa inak ale musím tu spomenúť perfektné načasovanie túry, ktoré sa zadarilo mne a Vladovi Oravcovi – cca 5 min. pred Pílou (jediná možnosť flákoty na trase) začalo jemne mrholiť a krátko po príchode do krčmy sa spustil lejak, ktorý sme pekne pod strechou aj prečkali. Ostatní, ktorí sa zmotávali a dorazili o cca 1:15 hod neskôr také šťastie nemali a celkom kvalitne zmokli, našťastie bez následkov.

Dĺžka / Čas: 20,5 km / 7:55 hod.

Výška – min / max / stúpanie / klesanie: 545 / 989 / 954 / 954 m

7. deň ATC Podlesok – Nad Podleskom – Pod Kláštoriskom – Kláštorisko – Kláštorisko, Horná lúka – Kyseľ, ústie – Sokolia dolina, ústie – Sokolia dolina – Sokolia dolina, záver – Biskupské chyžky – Glac, Malá Poľana – Suchá Belá, záver a zrýchlený presun bicyklom po asfaltke (tento krát za sucha) do ATC Podlesok

Tak toto bol rozhodne zlatý klinec programu, ktorý pôvodne ani nebol v pláne. Pôvodne plánovaný Prielom Hornádu nevyzeral totiž po búrkach pre kalnú vodu príliš atraktívne a tak som zvolil náhradný program. Kto to nepozná, tak Sokoliu dolinu robí zaujímavou sústava štyroch vodopádov, z ktorých najvyšší je Závojový vodopád, a ten má výšku 70 m, ktorú treba zdolať po sústave rebríkov, stúpačiek a lávok. Úžasné a celkom hodnotný športový výkon, aby som sa vyjadril slovom klasika: „I já jsem měl co dělat“. Škoda len, že túto túru som absolvoval sám, ostatným účastníkom už akosi nezostali sily a zvolili preto pobyt v bezpečí základného tábora a jeho okolí.

Dĺžka / Čas: 12,7 km / 5:15 hod.

Výška – min / max / stúpanie / klesanie: 545 / 1008 / 869 / 459 m

Napriek počasiu, ktoré toto leto nie je práve najlepšie (viď. pohroma vo Vrátnej doline práve počas našej akcie), nám sa akosi podarilo dažďu sa vyhnúť a zmokli sme v podstate len raz. O niečo horšie to bolo s vysokou, pravdepodobne 100%-nou vlhkosťou vzduchu v hlbokých roklinách, čo spolu s vysokými teplotami vytvorilo ideálne podmienky pre vyznávačov sauny, zatiaľ čo my ostatní sme sa potili ako snáď ešte nikdy predtým. Tieto podmienky navyše vytvorili ideálne prostredie pre rôzny kúsavý či bodavý hmyz, v dôsledku čoho som ja osobne ešte asi nikdy v živote nebol taký doštípaný. Napriek týmto drobným lapáliám môžem konštatovať, že to stálo za to. Rokliny Slovenského raja sú úžasné, každá iná, niečím iným zaujímavá. Hojnosť zrážok navyše spravila ich prechod dobrodružnejším ako za suchého počasia, takže pevná a hlavne nepremokavá obuv bola rozhodne na mieste. Je pravda, že miestami to nebolo pre slabé povahy a gaučových povaľačov, čo my teda určite nie sme a tak sme si to mohli naplno vychutnať.

Čo dodať na záver? Kto ešte nebol, hopsa, hejsa do Slovenského raja.

Juraj Poláček

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Budoš, Ľ. a E. Kraicoví, V. Oravec, J. Poláček, M. Šuga, Milan Babišík, J. Benedikovič, I. Matkovčík, J. Antal a V. Naď.

Ako hostia: M. Modrovský, V. Galbavý, N. Oravcová, P. Chnapko, Matej Babišík, J. Šimončič, G. a M. Bučányoví, K. Ninis, I. Kubiš, J. Koprna, M. Černá, A. Silberhorn a E. Antalová.

Atraktivita vodných mlynov na Malom Dunaji prilákala na túto akciu až 25 cyklistov (z toho 6 cyklistiek). Takže v Sládkovičove na parkovisku pri miestnom Tescu krátko pred deviatou hodinou je riadne „cyklisticky živo“. Po prichystaní bicyklov na cestu a obligátnom fotení sa v počte 23 vydávame smer Košúty. Tu sa k nám pridávajú ešte dve cyklistky (M. Černá a A. Silberhorn), ktoré prichádzajú od Galanty z vlaku.

Pokračujeme smer Čierny Brod. V dedine schádzame z hlavnej cesty a ďalej pokračujeme pozdĺž pokojne tečúcej riečky Čierna Voda, kde nám spoločnosť robia len ticho sediaci rybári pokojne čakajúci na svoj „záber“. Opúšťame riečku a smerujeme po poľnej ceste lemovanej starými stromami. Včerajší výdatný dážď cesta vďaka zatieneniu stromami ešte nestačila dokonale „stroviť“ a tak lavírujeme okolo malých vodných mlák. O chvíľu už pokračujeme po ceste lemovanej kvitnúcimi slnečnicami. Táto už pomerne obschla, tak príchod k prvému, tzv. Maticovmu mlynu pri Tomášikove je pomerne v pohode.

Príjemným prekvapením je, že oproti mlynu je otvorený bufet s osviežením. Krásne prostredie sa priam núka k zastaveniu, oddýchnutiu a nabratiu nových fyzických a duševných síl. Krátky čas venujeme aj návšteve samotného mlyna, kde nám sprievodca povysvetľuje históriu a aj samotnú súčasnosť tohto zariadenia.

Pokračujeme ďalej popri Malom Dunaji smerom k zádrži v Starom Háji. Cesta opäť vedie v tieni stromov, čo spôsobuje blatovú záťaž na naše kolesá a komplikuje samotnú techniku jazdy. Ale zvládame to a cez zádrž prejdeme na druhú stranu Dunaja. Naša ďalšia cesta vedie krásnym prostredím popri rieke. Sem-tam sa nám po pravej strane odhaľuje spoza stromov samotný vodný tok so svojim neopakovateľným šarmom. K pohode nám prispievajú aj malebné chatové osady: Orechová Potôň – Lúky a Horná Potôň – Lúky. Tu si urobíme malú odbočku k areálu Slovakia ringu pri Orechovej Potôni. Máme šťastie, lebo sa tu konajú práve preteky motocyklov a vstup je voľný.

No ale po chvíli už pokračujeme ďalej. Smerujeme k malebnému prostrediu čárdy Madarasz. Keďže ponuka jedál v tomto zariadení nie je bohvieako pestrá, rozhodneme sa v ceste pokračovať až do Jelky k druhému vodnému, tzv. Némethovmu mlynu. Je tu aj reštaurácia, ale veľmi veľa návštevníkov, čo nám spôsobuje vyše dvojhodinové zdržanie pri objednávaní jedla. Bohužiaľ bola to daň za to, že bol prekrásny deň a veľa ľudí sa rozhodlo stráviť ho v prekrásnom prostredí tohto miesta. Okrem cyklistov a bežných návštevníkov, tu pristávali aj vodáci na svojich člnoch, takže masa ľudí. Konečne po dvoch hodinách nasadáme na naše bicykle a rozhodneme sa navštíviť ešte posledný cieľ nášho putovania: Oázu sibírskeho tigra pri Kostolnej pri Dunaji. Dostaneme sa k nej po poľných (už asfaltových) cestách cez osady Oraľa a Maholánka.

Toto zariadenie vybudovali nadšenci (hlavne z radov študentov) na záchranu tigra ussurijského, ktorý je celosvetovo evidovaný v zozname ohrozených druhov. Momentálne ich tam mali tridsať zdravých jedincov, väčšinou už tu narodených.

Naše záverečné kilometre viedli už cez dediny Hrubá Borša, Jánovce a Veľké Úľany do cieľa našej etapy, do Sládkovičova. Prešli sme okruh dlhý 76 km, s prevýšením okolo 100m. Bolo krásne počasie, bezvetrie. Pohodu, ktorú nám vytvárala neopakovateľná príroda prostredia Malého Dunaja nám trochu komplikovalo až priveľké teplo a sem-tam mokré a blatisté poľné cesty. Ale myslím si, že hlavný účel: spoznať a užiť si túto krajinu to nijako zvlášť neovplyvnilo, takže každý odchádzal domov spokojný s pocitom príjemne prežitého dňa v sedle bicykla.

Ľ. Kraic

Akcie sa za MKCK zúčastnili: M.Šuga, J.Budoš, B.Ilavská, J. a M.Golier, H.Gurínová, J.Poláček, P.Herceg, J.Nádaský, J.Benedikovič, I.Matkovčík, Ľ.Rosa, A.Nováková, V.Naď, M.Ševčík, E.Kraicová, Ľ.Kraic, J.Hergottová, M.Novák, M.Babišík, I.Naništa a J.Michalec.

Ako hostia: Ľ.Hečko, J.Behúl, J.Daniš, K.Ninis, J.Lančarič, J.Ferko, R.Kudláč, M.Kunovská, I.Kubiš, Ľ.Škumát st., M.Škumát, J.Fančovič, V.Vítek, M.Dobiš, P.Zán, J.Trokan, L.Duboš, B.Cagáň, V.Hlaváček, Š.Kasala, R.Figedy, I.Herco, L.Šulanová, J.Ďuriak, Ľ.Škumát ml., P.Duboš, Matej Babišík, P.Neštický, D.Kaščák, B.Ďugová, M.Ďuga a Ľ.Michalec.

Po roku sme sa v sobotu 21.6.2014 postavili na štart 17.ročníka KT 2014. Zhruba po 4 mesačnej príprave akcie a získaní príslušných povolení od úradov. Do prezenčnej listiny sa zapísalo 54 účastníkov „cykloturistického vítania leta“ z rôznych smerov z toho aj 8 žien. Trasu akcie sme t.r. upravili a orientovali ju na severnú časť MK od Trnavy. Prezentáciu a štart sme už tradične situovali do priestoru pred reštauráciou RELAX na Rybníkovej ulici. Okolo 8:30 h po prezentácii a poučení účastníkov o spôsobe jazdy (podľa Zák. č.8/2009) a trase sa za asistencie vozidla PZ SR vydávame smerom na D. a H. Krupú v ústrety cca 112 km dlhej trasy. Prestávky máme plánované na Bukovej, Jablonici, Košariskách, Podkylave.

Počasie sa od rána ukazuje priaznivé s trochou oblakov a teplotou vzduchu cca 21st. To cyklistom vyhovuje lepšie ako vysoké teploty z nedávnych dní. Po opustení mesta sa začína pelotón naťahovať a tvoria sa výkonnostné skupinky. Za asistencie 3 vlastných sprievodných vozidiel sa presúvame po 30 km do miesta 1 prestávky na Bukovej. Tu prichádzame cca o 9:45 hod a dopĺňame stratené kalórie a tekutiny na terase miestnej reštaurácie. Po krátkom oddychu smerujeme okolo priehrady na Bukovej ďalej na Prievaly- Jablonicu (2 prest.) Brezovú p/B- Košariská (3 obedová prest. Holotéch Víška) Podkylavu (penzion Adam) Vrbové- Dechtice- Kátlovce- Špačince- do Trnavy (prích. cca o 16h). Po dojazde padne vhod kotlíkový guláš a nápoj podľa vlastného výberu. Posedenie na terase kúpaliska spestrujeme losovaním štartových čísiel o sponzorské vecné dary.

Akciu KT2014 podporili:
Mesto Trnava, Vydavateľstvo TURISTA RNDr. Anna Hlatká Piešťany, rešt. RELAX Trnava, LOJ-MAR elektro Trnava (p.Jozef Loj), ELEKTRO-HAL p.Šibíková Trnava, Poisťovňa UNION p.Ilavská Piešťany, Farby-laky p.Griflík Trnava a Malokarpatský cykloklub.

Poďakovanie patrí všetkým účastníkom akcie KT2014 za ohľaduplnosť a dodržiavanie dohodnutých pravidiel počas akcie. Ďakujem všetkým členom i nečlenom MKCK za organizačné i technické zabezpečenie akcie. Spestrením akcie je aj tradičné posedenie po akcii pri gitare a pesničkách od Milana a Beatky Ďugových. Na záver akcie vyslovili cyklisti spokojnosť so zmenou trasy. Do budúcna možno uvažovať aj o kratších variantách trasy pre juniorov, príp. pre seniorov. ( 50 km až 75 km).

Igor Naništa

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Kamil Lavor, Igor Matkovčík, Jožo Benedikovič, Jožo Michalec, Paľo Vrábel, Dušan Surovčík, Juro Poláček, Andrej, Martin a Juro Golierovci.

Ako naši hostia: Denis Vrábel, Mirka Valovičová, , Peťo Julíny, Jožko Kováč a Kornel Ninis.

Deň 0 štvrtok 12. júna

Tento rok sa nás nazbieralo viac, ako bývalo zvykom posledné roky a tak sa v Piešťanoch pri Bille ráno stretávajú až 3 autá. Jedno už dopoly zaplnené trnavskou partiou, do ostatných nastupuje okolie Piešťan. Robíme rýchle štartovné foto a príliš sa nemotáme ďalšia zastávka bude v Žiline pri Tescu, cesta je dlhá a hlavne väčšina z nás plánuje ťahať z Liptova. Naše dve autá idú priamo do Liptovského Mikuláša, Kamil ide cez Habovku, kde vyloží časť posádky a všetku batožinu. Môžeme takto ťahať „na ľahko“.

V Mikuláši sa naobedujeme a šliapeme podľa plánu smerom na Huty cez Kvačiansku dolinu. Za Tatralandiou sa zdravíme v protismere s Kamilom, Paľom, Jožom a Igorom, ktorí idú zaparkovať auto do Mikuláša a plánujú zdolať Huty po ceste cez Matiášovce. V Kvačanoch neobídeme pivovar Brontvai a osviežime sa ich produktami (najbližšie chvíle strávime mimo ciest a tak si to môžeme dovoliť). Ďalej už stretáme len peších turistov a partiu východniarov, ktorí idú tiež na našu akciu, ale sú plne nabalení. Robíme krátku odbočku a prezeráme si zrekonštruované mlyny na Oblazoch, obdivujeme technické riešenie mlynu a píly, zasadených v nádhernom prostredí. No času nie je nazvyš, musíme pokračovať ďalej. Znova nasadáme na bicykle, aby sme z nich za chvíľu zosadli. Problém. Cesta ďalej je zavalená popadanými stromami. Najskôr skúšame bicykle prenášať, ale naša partia to vzdáva a otáča sa späť. Východniari skúšajú variantu prechodu cez potok, pri ktorej sa niektorí z nich aj okúpu. Vraciame sa na Oblazy a skúšame cestu na Veľké Borové. Je priechodná, okolie je nádherné a tak nám ani príliš nevadia tie dva kopčeky navyše, ktoré musíme prekonať ešte pred Hutami. Akurát všetci oceňujeme miestny informačný systém veď umiestniť pri vstupe do doliny tabuľu, ktorá by oznámila, že priama cesta na Huty je nepriechodná by až toľko nestálo. A pokiaľ tam aj takáto tabuľa náhodou niekde bola, my sme si ju nevšimli.

No nevadí, ešte sa musíme cez Huty vyškriabať hore na cestu a potom to už bude len zjazd. V dedine stretávame východniarov prešli cez potok a tak sa teraz sušia v krčme. My sa už nemusíme veľmi naháňať. Kamilova partia napriek oneskorenému štartu je rýchlejšia ako my a tak pôjdu vybaviť namiesto nás prezentáciu do Nižnej. Do penziónu Monika v Habovke, ktorý bude našim dnešným táborom, prichádzame len chvíľu pred nimi, napriek tomu, že batohy s výslužkou, ktorú dostali pri prezentácii sú skutočne ťažké. A tak sa len rýchlo zložíme do izieb a ideme na večeru, ktorú nám prichystali v penzióne. Čučoriedkový aperitív, vývar a pečené rebierka sú skvelé. Ešte chvíľu posedíme pri pive a rozchádzame sa na izby. Ráno musíme skoro vstávať a hneď po raňajkách vyraziť aj s batožinou do Nižnej. Ešte si na izbe pozrieme druhý polčas futbalu Brazília Chorvátsko a je definitívny koniec dnešného dňa.

Deň 1. piatok 13. júna

Vstávame skoro ráno, na 6:15 máme dohodnuté raňajky a potom odchod. Raňajky sú opäť skvelé, so šiškami na záver a potom sa už len rozlúčime s domácimi a nasadáme na bicykle smer Nižná. Cesta klesá, takže nám to pekne odsýpa a štart v pohode stíhame. Vypočujeme si tradičné príhovory, pozrieme kultúrny program, zakričíme 3-krát Hurá! a vyrážame.

Všetko prebieha podľa tradičného scenára slávnostný okruh po Nižnej, cesta zapchatá kilometrovým pelotónom cyklistov, deti v uliciach oravských miest a obcí, relatívna pohodička až do Vitanovej, potom dva kratšie ale o to strmšie stupáky na hranicu, v posledných rokoch tradičné sponzorské občerstvenie kúsok za hranicou (výborné), salaš so žinčicou a syrom, krátka zastávka v drevenom kostole na okraji Zakopaného a tradičné fotenie na jeho schodoch, posedenie v kaviarničke na pešej zóne Zakopaného. Píšem to len takto v skratke, ale je to skvelé, kvôli tomu sem chodíme každý rok, kto to zažil vie o čom hovorím, kto nie je srdečne vítaný v budúcnosti. Pre mňa osobne je to výborný oddych od každodenného zhonu.

Tento rok je tu ale jedna podstatná zmena cesta do Lysej Poľany je vraj v rekonštrukcii a tak musíme ísť cez Poronin a Bukovinu Tatrzaňsku. Aspoň si pripomenieme dávne časy, keď táto akcia mávala základný tábor v Červenom Kláštore (ozaj, vtedajší účastníci, spomínate si, ako sme boli v Červenom Kláštore voliť ?). Pamätám si, že cesta na Poronin je veľmi frekventovaná, potom je to pár kilometrov v pohode, nasleduje prudký kopec dlhý asi 2 3 kilometre ukončený kruhovou križovatkou na vrchole stúpania a potom je to už viac-menej po rovine a dole kopcom. Takto o tom informujem aj ostatných, ktorí idú dnes tento smer prvý krát. Buď je ľudská pamäť krátka, alebo Poliaci niečo porobili s kopcami, ale to viac-menej dole kopcom mi všetci vyčítajú. Od križovatky totiž cesta ešte vytrvalo, aj keď menej prudko stúpa v podstate až do miest, kde sa pripája pôvodná cesta od Zakopaného. Niektorí teda pomaly tlačia (Andreja bolí koleno a tak hore kopcom tlačí, po rovine trpí a dole kopcom sa nejako zvezie). Križovatka od Zakopaného je v rekonštrukcii, menia ju na kruhový objazd a dozvedáme sa, že toto je jediné rozkopané miesto na pôvodnej trase. Takže mohli sme ísť aj tadiaľto. Nevadí, niektorí sme si obnovili spomienky, ostatní spoznali novú trasu.

Na Slovensko je to už naozaj len dole kopcom, v Lysej Poľane sa dáme dohromady, aby sme sa opäť rozdrobili v kratšom stúpaní do Tatranskej Javoriny. A odtiaľ znova dole už sa tešíme na posedenie v Podspádoch. Dnes je pekne, teplo a tak sedíme vonku, dáme si pivko, kofolu, polievku alebo turecký guláš a zbierame posledné sily na výšľap do sedla Príslop. Vieme, že odtiaľ do cieľa to bude už len zjazd. Tu sa našťastie nič nemení a tak sa všetci šťastne dostávame do hotela Magura v Ždiari, kde si dáme zaslúžený guláš a pivko. Prvú časť trasy tohto ročníka sme zvládli. Už len zobrať batožinu a ubytovať sa. Večer ešte skočíme na ľahkú večeru a nejaké to pivko a deň je úspešne za nami.

Deň 2. sobota 14. júna

Sobota je tradičný oddychový deň. Niekto volí turistiku, niekto cyklistiku, niekto spoznávanie zaujímavostí a niekto spoznáva reštauračné zariadenia. Chalani ráno vybehnú na raňajky do Magury, pochvaľujú si bohatú ponuku švédskych stolov, ja si pochvaľujem, že som sa aspoň trocha vyspal. Ale musím o to rýchlejšie vyskočiť z postele autobus odchádza o pol hodinu (nakoniec ešte o 5 minút skôr). Dnes volíme opäť turistiku. Plesnivec a možno aj Brnčálka je trefa na istotu, podľa mňa je to jedna z najkrajších častí Tatier. Z autobusu vystúpime v Tatranskej Kotline a už aj niektorí vyťahujú pršiplášte. Nie je to ale kritické a jemnému mrholeniu unikáme. Cesta spočiatku stúpa pozvoľna, potom je to na kúsku strmé a neskôr lesom je to už v pohode. Asi 10 minút pred chatou začína vážnejšie mrholiť, jemne prší a trochu premokneme. Chata je preplnená, tak si horec a pivko dávame na stojáka v chodbičke. Aspoň je tu teplo. Ale uvoľňuje sa aj stôl a tak si môžeme dať aj polievku. Vonku sa vyjasňuje a tak sa púšťame ďalej. Po ceste cez Rakúske lúky obdivujeme výhľady na hrebeň Belianskych Tatier, neskôr sa otvárajú krásne pohľady na Kežmarský štít. Počasie je super, po medveďoch vidíme len jednu úhľadnú stopu priamo na chodníku a tak sa šťastne dostávame k Bielemu plesu. Fotografom sa trochu zaplnili pamäťové karty, ale ešte majú nejaké miesto na spoločné foto na brehu plesa. Ešte pol hodinku a sme na Brnčálke Chate pri Zelenom plese. Posledných 15 minút nás najskôr zachytí sneženie (zmrznuté krúpky), neskôr dážď. Aj sme trochu premokli a tak sa tešíme do chaty. Problém. Práve dnes sa totiž konal beh na chatu a tá praská vo švíkoch. Našťastie je otvorený aj spodný bar, ktorý je ešte prázdny a tak máme voľný jeden stôl, kde sa dá posedieť a osušiť.

Počasie sa umúdrilo a dovolilo nám už v suchu zísť dole a potom do Tatranskej Lomnice, kde si dáme večeru v Lavíne a kávičku v kaviarni oproti na vlakovej stanici. Po ceste autobusom ešte absolvujeme krátku vyhliadkovú jazdu po Lendaku a už sme doma. Vymeníme si dojmy s ostatnými, ktorí dnes bicyklovali do Starého Smokovca, alebo spoznávali Ždiar, Paľovi zagratulujeme k víťazstvu v jazde zručnosti a nakoniec skočíme ešte na jedno pivko do relatívne vzdialeného, ale príjemného penziónu Ždiar a jeho Goralskej karčmy. Zajtra už ideme domov.

Deň 3. nedeľa 15. júna

Opäť skorý budíček raňajky na Magure sú od 6:00. Vonku je chladno, zamračené, začína mrholiť. Takto sa s nami tento rok lúči Ždiar. Ale nepomôžeme si, dobre sme sa najedli a nebudeme dlhšie čakať, možno bude aj horšie. Po odbočku v Tatranskej Kotline to ide dole kopcom, ale chlad a voda striekajúca spod kolies spôsobujú, že si to vôbec neužívam. Už aby sme išli do kopca, aby som sa trochu zohrial. Túžbu mi splní stúpanie na Kežmarské žľaby, cesta je suchá a tak je to celkom fajn. Andrej koleno nerozchodil ani včera na turistike a tak z Tatranskej Lomnice na Štrbské pleso volí radšej električku. My ostatní to v skupinkách ťaháme ďalej. Ide sa dobre, občas aj niekoho obehneme, okolo nás lietajú „žiletkári“ a tak s krátkou zastávkou pri kyselke v Starom Smokovci pokračujeme plynule ďalej. Okolo Vyšných Hágov (a neskôr pri Podbanskom) vidíme dôsledky poslednej veternej kalamity zase sa otvorili pekné nové výhľady, ale je škoda zničeného lesa. Na odstavnom pruhu na ceste pod Štrbským Plesom je opäť sponzorské občerstvenie (opäť výborné koláčiky). Niektorí ešte idú hore na Štrbské Plesom, ostatní pokračujú dole. Ja sa ešte chcem aspoň na chvíľu zastaviť u kamaráta v Liptovskom Petri a tak pokračujem. Fúka protivietor a tak aj v zjazde musíme väčšinou šliapať. Ale ide to a neskôr cez Pribilinu a Vavrišovo je to napriek bočnému protivetru paráda. U Paľka posedím aj s Andrejom asi pol hodinku, keď dorazí partia zo Štrbského Plesa a musíme pokračovať. Kamil nám už medzitým bol zobrať batožinu, ktorá nás už čaká pri autách a tak sa tiež nakladáme a ideme. Kamila sa jeho posádkou stretneme ešte pri obede v Liptovskom Mikuláši, ale tu sa už všetky partie lúčime Kamil ide o niečo skôr, Dušan & spol. ešte budú stáť na Strečne a my pôjdeme priamo do Vrbového. Už len 250 300 km v autách a 47. ročník Okolo Tatier je minulosťou. Tých 365 dní vydržíme o rok sme (dúfam) opäť v Nižnej na štarte.

Epilóg

Akciu Okolo Tatier nie je potrebné zoširoka predstavovať. Pravdepodobne najmasovejšie cykloturistické podujatie na Slovensku navštevujeme pravidelne, tu sme položili základný kameň nášho klubu, skoro každý z nás tu už aspoň raz bol a viacerí sa sem vraciame podľa možností každoročne. Tento rok je potrebné špeciálne poďakovať Kamilovi vybavil obidve ubytovania (Habovka, Ždiar) aj parkovanie áut v Liptovskom Mikuláši, zariadil odvoz batožiny z cieľa a spolu s Igorom a Paľom v Nižnej vybavili prezentáciu a odvoz štartovných balíkov.

Juraj Golier

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Jožo Benedikovič, Peťo Hovorka, Juro Poláček, Jožo Nádaský, Milan Ševčík, Ľubo a Milka Kraicovci, Dušan Surovčík, Hela Gurinová, Paľo Vrábel, Juro a Martin Golierovci a Peťo Hovorka.

Ako hostia: Ivan Kubiš, Kornel Ninis, Heňo Molnár, Denis Vrábel a Mirka Valovičová.

Začnem ako vždy zoširoka. Minulý rok sa na cyklozraze KST v Piešťanoch išla trasa nazvaná Horská, ktorá previedla pelotón cestičkami Považského Inovca. Pretože do tejto oblasti na bicykloch naše klubové akcie nebývajú príliš časté, napadlo ma trasu zopakovať. V pondelok pred akciou za mnou prišiel Vlado Oravec, ktorý ako dobrý znalec tejto oblasti trasu vyšperkoval. A tak sme mohli v nedeľu prejsť krížom krážom našu časť Považského Inovca.

Zraz bol určený v nedeľu 8.6. o 9:00 na železničnej stanici v Piešťanoch. Ja ako garant som samozrejme prišiel medzi poslednými, spolu s príchodom rýchlika od Trnavy. Z vlaku sa síce vyhrnulo viacero cyklistov, ale náš hlúčik už len doplnilo pár posledných cykloturistov, ktorí prišli autami a pred pol desiatou vyrážame spanilou jazdou okolo Auparku a cez kúpele do hôr. Ideme cez Moravany, okolo Striebornice smerom na Výtoky. Za mlynmi odbočujeme doľava smerom na Jelenie jamy. Sklon cesty stúpa a naša rýchlosť primerane klesá. Väčšine z nás dobre padne krátka zastávka na doplnenie vody a síl pri upravenom prameni. Ešte chvíľu stúpame a už sme na križovatke smerom na sedlo pod Kostolným vrchom. Tu robíme prvú fotografiu, ktorá slúži ako základ prezenčnej listiny. Objavujeme druhý nedostatok prípravy akcie zo strany garanta, ktorý si nezabezpečil fotoaparát na dokumentovanie. Našťastie to zachráni Ľubo, ktorý nás zveční na prvom dnešnom vrchole. Po krátkej pauze opúšťame asfalt a lesnou cestou sa okolo horárne pod Kostolným vrchom dostávame na Nový Majer nad Dominovou Kopanicou. Tu sa odpája Peťo, ktorého galusky nie sú vhodné na ďalšie pokračovanie. Pri klesaní na Dolinu sa na hrane ale pohybujeme viacerí s našimi trekovými bicyklami, dokonca sa nám nevyhnú ani drobné pády a prvé defekty. Všetci ale šťastne zídeme dole a môžeme pokračovať smerom na Ranč pod Babicou na okraji Bojnej, kde sa chceme posilniť pred ďalším výstupom.

Po ceste Jožo dostáva druhý a tretí defekt a tak spolu s Paľom trochu meškajú. Až tak to nevadí, lebo krásne nedeľné predpoludnie naplnilo Ranč a priľahlú zoologickú záhradu výletníkmi a tak dosť dlho čakáme na obsluhu. Nakoniec sa ale dočkáme, niektorí si ešte rýchlo pozrú ZOO (nám ostatným stačí audio ukážka revu leva) a s oneskorením vyrážame v horúčave na cestu späť. Slnko stojí priamo nad nami a aj keď ideme lesom, pripeká nám poctivo na hlavy. V stúpaní pod Mačacou skalou sa posledná skupinka opäť zdrží Ivanovi padá reťaz tak nešťastne, že sa nám nedarí nahodiť. Dokonca sa nám podarí zničiť šróbovák, ktorý nám požičia okoloidúci cyklista, ale reťaz je zaseknutá na fest. Ivan sa preto otáča dole kopcom, že na Ranči alebo v Bojnej to nejako dá dohromady a pôjde ďalej svojou trasou. My pokračujeme po peknej lesnej asfaltke, z ktorej sa na pár miestach otvárajú krásne pohľady na Považský Inovec až k bývalej horárni Janiš. Tá je síce opustená, pomaly sa začína rozpadať, ale je pri nej upravený zdroj dobrej studenej vody. V tej horúčave to nemôžeme vynechať. Po krátko občerstvení to už nejako dorazíme na Novú Lehotu. Záver do dediny je strmý, ale našťastie nie príliš dlhý. Tu nás opäť dobieha Ivan, ktorému sa nakoniec podarilo reťaz nahodiť. Čaká nás ešte posledné prudké stúpanie do sedla Bezovec. Tu sa nám naskytne ďalšia príležitosť na krátky odpočinok Jožo hlási defekt č. 4. Dobre nám to padlo, potom je to už naozaj len kúsok a sme na poslednom vrchole.

Sme radi, že už to dnes nepôjde hore kopcom, fotíme sa, Paľo predvádza svoje kúsky na zadnom kolese. A už len zošup dole po ceste cez Starú Lehotu, Nový Zéland, Modrovú, Modrovku do Ducového. Tu dáme krátku zastávku na vydýchanie a jedno pivo alebo kofolu. Do Piešťan je už skoro vidieť a my sa nemusíme naháňať. Moravany obídeme sprava cez polia a cez Kúpeľný ostrov a Sklenený most sa dostávame na druhú stranu Váhu. Tu nastáva čas rozlúčky niektorí už pokračujú domov a Piešťanci akciu zakončia posedením so Svijanmi na terase z paliet pod Skeletom.

Takže krátke zhrnutie, pre tých, ktorým sa nechceli čítať moje dlhé výlevy výborná akcia, myslím si, že Vladova úprava trasy bola super (škoda, že sa nakoniec nemohol zúčastniť) a počasie vyšlo až moc dobre (teplota sa mohla rozdeliť na 2 až 3 akcie). Časť účastníkov sa stretne už sa 4 dni v Tatrách, s ostatnými sa snáď stretneme na Karpaty Tour.

Juro Golier

Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Herceg, M. Šuga, A. Nováková, B. Ilavská, H. Gurínová, E. a Ľ. Kraicoví, J. Poláček a D. Surovčík.

Francúzska riviéra – Cote d’Azur je oblasť, ktorá je jedinečná svojou atmosférou a tým, že sa tu v ideálnej forme stretávajú slnko, more, lesk a elegancia “veľkého” sveta. Táto prímorská oblasť je preslávená hlavne trojicou miest Nice, Cannes a Saint Tropez. V blízkosti Saint Tropez, presnejšie v Port Grimaud sme mali stráviť náš týždňový pobyt a do jeho okolia mali smerovať kolesá našich bicyklov, aby sme podrobne spoznali zákutia tejto elegantnej prírodnej záhradky.

V piatok 23. mája v podvečerných hodinách po naložení posledných pasažierov v Bratislave smerujeme po diaľnici cez Rakúsko a Taliansko na francúzske pobrežie. Už za Janovom sa nám, aj takto cez sklo autobusu, predstavuje Riviéra v plnej paráde. Do miesta nášho ubytovania, Port Grimaud dorazíme na druhý deň krátko po obede a ubytujeme sa v kempe Prérie mora v tzv. mobilhomoch. Ešte v ten deň sa na našich tátošoch vyberieme spoznávať blízke okolie. Ako prvá nás poteší kempová pláž s množstvom paliem v takom malom štýle Karibiku. Hneď vedľa prechádzame cez vodné uličky mesta Port Grimaud, ktoré je umelo postavené v štýle Benátok. No a keďže Saint Tropez je čo by kameňom dohodil pokojná cyklocesta nás dovedie priamo do jeho prístavu. Kúsok odtiaľ je slávna žandárska stanica. Zastavíme sa tu a nostalgicky spomíname na výjavy zo slávnej série filmov o strážmajstrovi Cruchotovi a jeho kolegoch.

V nedeľu 25.5. sa vydávame v hojnom počte na našu prvú etapu spoznávať túto nevšednú krajinu. Prechádzame do mesta Grimaud, kde navštívime, lepšie povedané vyštveráme sa na rovnomenný hrad. Výhľad z neho však dokonale vykompenzoval vynaloženú námahu. Pri prechádzke po úzkych uličkách sa nechtiac rozdelíme na dve skupinky, ktoré stratia medzi sebou spojenie. Vďaka pohotovým GPS-kám sa však dáme hneď dokopy a tak smerujeme veselo do hôr po tzv. D14-tke, ktorá sa vyznačovala síce jemným stúpaním, ale neustálymi výhľadmi po pohorí Maures a na kartuziánsky kláštor De la Verne (božej milosti). Okolo obeda prichádzame do dediny Collobriéres, ktorá je vychýrená výrobou pasty z jedlých gaštanov. Je tu práve nejaký trh, tak okrem tradičnej kávy ochutnáme aj tunajšie miestne špeciality. Ďalej putujeme smerom na juh. Prehupneme sa cez sedlo Col de Babaou a pred sedlom Col du Canadel sa rozdelíme na skupinku idúcu ďalej po pobreží a skupinku smerujúcou po hrebeni. Trasa bola pomerne náročná na nastúpané metre, ale prekrásne výhľady stáli za to.

V pondelok 26.5. sa už od rána rysoval krásny slnečný deň (tie nás už neopustili do konca pobytu) tak sme sa rozhodli preskúmať polostrov Saint Tropez a jeho pláže. V mestečku Gassin postavenom na cca 200 metrovom kopci sa rozdeľujeme zase na dve skupinky. Po preskúmaní nádherného historického centra plného úchvatných úzkych uličiek a panoramatických výhľadov sa jedna skupinka vyberie preskúmať členité pobrežie mysov Lardier, Taillat, Cartaya, Camarat a druhá sa popri prieskume veterných mlynov v Paillas vyberie do čarokrásnej dedinky Ramatuelle, kde popri obdivovaní krásneho centra, navštívi aj miestny cintorín, kde je pochovaný miestny rodák, svetovo známy herec Gerard Philipe so svojou manželkou Anne. Obe skupinky nezávisle na sebe navštívia vychýrenú pláž Pampelonne, niektorí neodolajú a na časti Tahiti osviežia svoje unavené telá v cca 19 stupňovej vode. Ďalšia cesta popri sledovaní krásnych viliek nás dovedie ešte raz spoznávať uličky Saint Tropez.

V utorok 27.5. smerujeme po hlavnej ceste spoznávať mestečká popri pobreží smerom na severovýchod. Je to jednoliata spleť letovísk, rôznych rezidencií, mestečiek a ich pláží. Smerujeme cez mestečká Saint Maxime, Saint Aygulf, Frejus, Saint Raphaël a obdivujeme nefalšovanú atmosféru života na Riviére spestrenú krásnymi bulvármi s množstvom obchodíkov, paliem, námestí a fontán. Pri myse Pointe du Cap Roux odbočujeme do hôr. Do Massif de L Esteriel. Nie sú to hory hocaké, ale krásne, skalnaté vyznačujúce sa nevšednou hnedo červenou farbou. Úžasná scenéria nás dovedie až do mesta Frejus, odkiaľ pomocou GPS-ky a našich rýchlych kolies sme onedlho v kempe.

V stredu 28.5. nás autobus aj s bicyklami dovezie do cca sto kilometrov vzdialeného kaňonu Verdon, presnejšie ku priehrade Lac de Castillon. Tu z autobusu vystúpime a ten nás bude čakať na druhom konci kaňonu, pri jazere Lac de Sante Croix. Prejsť túto vzdialenosť už zostáva na nás a našich bicykloch. Rozdeľujeme sa do rôznych výkonnostných skupín a podľa toho volíme obtiažnosť našich trás. Za priehradou sa vyhupneme ešte o 300m vyššie a popri vyrovnávacej nádrži Retenue de Chaudanne prichádzame do mestečka Castellane. Po občerstvení a obligátnej kávičke putujeme ďalej popri riečke Verdon dnom kaňonu. Onedlho začínajú nádherné scenérie, ale aj 400m stúpanie na sedlo pred mestom La Palud-sur-Verdon. Jedna skupinka smeruje priamo k jazeru Sainte Croix a druhá sa púšťa zdolať výšku 1320m po ceste plnom belvederov (vyhliadok) do kaňonu. Následný zjazd po otvorenej ceste popri kaňone je niečo, na čo človek nezabudne do konca života. Cesta po okraji priepasti s neustálymi výhľadmi do obrovských hĺbok tohto veľkolepého prírodného diela vyvoláva pocity, ktoré nemožno ani opísať. Skrátka neskutočné prírodné predstavenie. S výnimkou krátkeho stúpania pri meste La Palud, veľkolepá scenéria pokračuje vyše dvadsať kilometrovým zjazdom k jazeru Saint Croix. To nie je snáď ani možné, – víri nám hlavou. To, čo sme teraz videli, to obrovské prírodné dielo nás úplne dostalo. Na strávenie tohto všetkého budeme potrebovať veľa času. Dojmy nám nepokazili ani zlomený stojan na prívese autobusu a ani neskorý (skoro polnočný) návrat do kempu.

Ďalšie dva dni sme boli porozdeľovaní na rôzne menšie skupinky. Tieto viac-menej putovali po okolitých plážach venujúc čas na kúpanie a opaľovanie. Iné skupinky smerovali popri pobreží na juhozápad navštíviac tamojšie letoviská: Le Lavandou, Cavaliére, Rayol a jeho úchvatnú botanickú záhradu. Chvíľka času sa našla ešte aj na návštevu blízkych podhorský dedín La Garde Freinet , Le Plan-de-la-Tour. No a každý si našiel aj čas sám pre seba, potúlal sa po miestnych obchodíkoch nakúpiť niečo pre seba a svojich blízkych.

Nastal čas rozlúčky. V tento posledný večer (tak, ako aj ostatné predchádzajúce) sedíme na našich terasách a preberáme naše dojmy. Konštatujeme, ako nám to rýchlo ubehlo, aká sme boli dobrá parta. Pobyt v tejto časti sveta priniesol každému niečo nové, niečo pekné, niečo fascinujúce. Staré priateľstvá sa utužili, nové sa započali.

Opúšťame naše letovisko. Ale každý si ten svoj kúsok Riviéry nesie vo svojom srdci domov.

Ľ. Kraic

Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Herceg, V. Oravec, D. Fáziková, V. Naď, D. Surovčík, E. a Ľ. Kraicoví.

Hoci predpoveď počasia posledných dní nijako nenaznačovala cyklisticky prívetivé počasie, predsa sa našlo 7 odvážnych cyklistov (5 cyklistov a 2 cyklistky), aby sa popasovali s týmito nástrahami, ale hlavne aby spoznali prekrásny kraj Strážovských vrchov a Podskalského Roháča. V skupinke s nami bol aj náš guru na počasie Paľo Herceg, tak tu bola oprávnená šanca, že nám to s tým počasím vyjde. A aj vyšlo. Ale poďme pekne po poriadku.

Ráno nasadáme do áut tri posádky a šírujeme si to po diaľnici smerom na Ilavu. V okolí Piešťan sa obloha zatiahne neuveriteľne sivou farbou, z ktorej nemilosrdne padajú zlovestné dažďové kvapky. Panebože, do čoho to vlastne ideme premieľa sa nám momentálne hlavou. Ale ako sa blížime viac a viac na sever, počasie sa vylepšuje, až nakoniec v Ilave vystupujeme z auta do sucha. Je síce zamračené, ale sem-tam sa na oblohe zjaví malý modrý fliačik nefalšovaného neba.

To nám dodá na odhodlaní. Rýchlo nachystáme bicykle, občerstvíme sa sladkou pochúťkou od Dušana a dáme si aj niečo na „zahriatie“ a poď ho na cestu. Navigujeme sa presne podľa pokynov nášho garanta (momentálne nehrajúceho kapitána Stana Studeného), ktorý zo zdravotných dôvodov sedí doma a drží nám palce.

Rýchlo sa vymotáme z Ilavy a smerujeme po hlavnej ceste 61-tke smerom na sever. Túto však pred Tunežicami opúšťame a bicyklujeme po vedľajších cestách poza cementáreň v Ladcoch, cez Podhorie, Hložu do Beluše. Tu zase nabehneme na hlavnú, ale za Visolajami ju opúšťame definitívne a smerujeme po pokojných cestičkách do prírody. Tá je priam ukážkovo gýčová. Neuveriteľne svieže, zelené lesy sú nám sprievodcom po cestičkách pri prechádzaní dedinkami Dolný Lieskov, Tŕstie, Podskalie. Pri príchode do Podskalia zvon práve ohlasuje koniec nedeľnej svätej omše, to v dedine znamená, že krčma je otvorená. Dobre nám tu padne krátka zastávka na občerstvenie.

Ďalej pokračujeme po žltej cykloceste ku kaplnke svätej Heleny postavenej ešte v roku 1728. Cesta dá riadne zabrať, ale po príchode k nej nám zostanú ovisnuté sánky. Predstaví sa nám krásna panoráma s kaplnkou v popredí a s majestátnym skalnatým Podskalským roháčom v pozadí. No pohľad ako do kalendára. Žltá cyklocesta nás popri rekreačnom zariadení Chachaland dovedie popod masív Zákopčia. Cesta popri riečke Zákopčianka nás dovedie do dedinky Ďurďové. Za dedinou šliapeme zase do kopca, ale príroda je prekrásna a čo je hlavné, stále sme suchí. Nastáva krásny zjazd cez Briestenné do Pružiny. Tu odbočujeme doľava smerom na Predhorie. Cesta je zase do kopca, našťastie v Predhorí je otvorená Pizzeria pod Orechom, tak veľmi uvítame dlhšiu zastávky na obed.

Po dobrom obede sa necháme hýčkať zjazdom cez prekrásnu a momentálne aj slnkom vysvietenú Radotínsku dolinu. No proste nádhera. Nikto nešetrí superlatívmi.

Na križovatke Riedka odbočujeme doľava smerom na Mojtín. Nasleduje mierne stúpanie. Ale je to po peknej asfaltke, takže pohoda. Za Uhliskami je tu malá kaplnka, pri ktorej sa krátko zastavíme na jedno malebné foto. Asfaltová cesta odtiaľto smeruje inam. Nás čaká skalnatý technický terén s niekedy až 19% stúpaním, takže nehanbíme sa a tlačíme naše tátoše. Po chvíli prídeme k odbočke smerujúcej ku jaskynke Svätého Jozefa, kúsok pred Mojtínom.

V roku 1850 žilo v Mojtíne 515 katolíkov a títo, keďže nemali vlastný kostol, museli chodiť na bohoslužby až do niekoľko kilometrov vzdialenej Pružiny. S cieľom uľahčiť Mojtínčanom v dochádzke na bohoslužby, vysvätil v roku 1855 kňaz Štefan Závodník jaskyňu v Zraze, kde dal preniesť aj kamenný oltár a sochy svätcov a tu potom slúžil sväté omše. Chvíľku v jaskyni porozjímame aj my, no ale keďže začína drobne mrholiť, pokračujeme ďalej. V Mojtíne, ktorý je už blízko, a keďže máme dosiahnutú výšku cez 600 m, nás čaká dlhočizný zjazd do Beluše spestrený krátkou tiesňavou zvanou Balušské vráta. Samozrejme, že už neprší.

Z Beluše do Ilavy to už nie je ďaleko, tak po 61-tke to valíme do cieľa. Na železničnú stanicu prichádzame krátko pred 17-tou hodinou.

Sme neuveriteľne spokojní a šťastní, že sme prežili nádhernú cyklojazdu v lone pre nás ešte nepoznanej prírody a za takého, na momentálne pomery priaznivého počasia. Takže, kto zaváhal, ten sa ochudobnil o ozaj vskutku pekný cyklozážitok.

Parametre trasy:
Dĺžka – 69 km

Nastúpané metre: 800 m.

V zastúpení garanta Ľubo Kraic

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Peter Hovorka, Igor Matkovčík, Pavol Vrábel, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Jitka Hergottová, Vladimír Putera a Vladimír Oravec

Ako hostky: Miroslava Kunovská a Kristína Hergottová

Po predchádzajúcich peripetiách s počasím, kvôli ktorému sa musel termín akcie dvakrát prekladať, sa nakoniec na železničnej stanici v Piešťanoch zišlo 11 cyklistov odhodlaných zdolať nástrahy plánovanej cykloakcie po myjavských kopaniciach s trasou:
Piešťany Veľké Orvište Ostrov Krakovany Vrbové Grnča Krajné Matejovec Jablonka Myjava Brestovec Sovinec Poriadie Papraď Drgoňova dolina vodná nádrž Dubník II vodná nádrž Dubník I Vaďovce Hrachovište Višňové Čachtice Častkovce Podolie Pobedím Bašovce Veľké Orvište Piešťany

Preloženie akcie sa ukázalo byť dobrým počinom, nakoľko počasie bolo až na vcelku znesiteľný SZ až Z vietor takmer cyklisticky ideálne, pričom po krátkej nočnej prehánke bola mimoriadne dobrá viditeľnosť, ktorá dávala vyniknúť výhľadom zo všetkých vrcholov trasy.

Po ľahkom úvode po rovine do Vrbového nasledovalo prvé väčšie stúpanie k osade Grnča, ktoré preverilo kondíciu účastníkov po zimnom období zníženej fyzickej aktivity. Nasledoval zjazd do Krajného vystriedaný opätovným stúpaním do Matejovca, v ktorom sme spáchali prvú zaslúženú občerstvovaciu prestávku v rámci dodržiavania pitného režimu. Prestávka padla vhod, lebo ako to už na myjavských kopaniciach býva, okamžite nasledoval krátky zjazd, ďalšie prudké stúpanie a opäť zjazd do Myjavy, skrátka stále hore dole, rovina ani omylom. Na Myjavu sme dorazili vo vhodnom čase pre obed, takže po chvíli hľadania slušného reštauračného zariadenia (podarilo sa reštaurácia Kross House) sme vymenili posed na bicykli za posed za stolom a doplnili stratené kalórie v tuhom i kvapalnom skupenstve.

Po obednej prestávke sme vyrazili okolo vodnej nádrže Brestovec k druhej méte našej cyklotrasy, t.j. Drgoňovej doline. Myjavské kopanice opäť nezostali nič dlžné svojej povesti a na ceste cez Sovinec a Poriadie na Papraď sa striedali prudké klesania so strmými stúpaniami, pričom to posledné na Papraď už patrilo do kategórie „bežný smrteľník tlačí bicykel“. Vynaloženú námahu však plne vynahradila nádherná Drgoňova dolina, ktorá bola myslím pre takmer všetkých účastníkov novinkou. Cesta dolinou nás doviedla k dvojici vodných nádrží Dubník II a Dubník I, pričom na druhej z nich sme si spravili dlhšiu prestávku spojenú s doplnením tekutín.

Po prestávke nasledovala krátka krosová vložka po poľnej ceste na skratke do Vaďoviec. Tú si vzhľadom na miestami rozbahnenú cestu mimoriadne užil náš -humusák- Paľo Vrábel na horskom bicykli, ktorý sa v takomto teréne na rozdiel od nás ostatných cíti ako ryba vo vode. Zvyšná časť trasy už bola pohodová, viac menej po rovine a navyše aj po vetre, takže oddychovka.

Po príjazde do cieľa sme v miestnom bufete akciu ešte patrične vyhodnotili a následne ukončili. Osobne konštatujem, že akcia sa vydarila a že všetci čo nemohli prísť môžu ľutovať.

Nakoniec ešte parametre:
dĺžka trasy: 90 km

celkové prevýšenie: 874 m

Juraj Poláček

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj a Martin Golierovci, Jozef Michalec, Jitka Hergottová so psom, Miro Šuga, Vlado Oravec, Vlado Putera, Vlado Naď a Paľo Herceg.

Ako hosť: Ľubo Michalec

Ráno o 7:30 sme skupinka 10 turistov vyrazili na 35 km trasu (tak sme sa dohodli na prezentácii) cez Červený Kameň a Zochovu chatu na Čermákovú lúku, kde bola prvá kontrola a malé občerstvenie, potom po červenej Štefánikovej magistrále cez Hubalovú na Skalku. Striedavo sme obiehali a boli predbiehaní skupinami peších, ale aj cykloturistov všetkých vekových skupín a tiež párom osedlaných koníkov. Na Skalke jedna naša skupinka odbočila na modrú zn. cez Holind na Sklenú hutu, ostatní sme pokračovali ďalej po červenej pod Vápennú. Keďže sa nikomu z nás nechcelo škriabať na kopec, tak sme to mykli po žltej na Sklenú hutu, na poslednej občerstvovačke 12 km pred cieľom dali pivko a rýchlim tempom sme o 17:30 dorazili na cieľový futbalový štadión v Častej.

Únavu sme už spoločne celá skupina zahnali dobrým gulášom a pivom, odskúšali sme si vesty u Golierovcov v aute a dvoma autami sme sa vrátili domov. Na tomto už 36. ročníku Častovskej turistiky sa zúčastnilo takmer 700 turistov na 5 trasách (50,35,30,25 a 10 km), počasie pravé turistické, takže o rok znovu.

P.Herceg

Akcie sa za MKCK zúčastnili: P.Škoda D.Fáziková, Milka.a Ľubo Kraicoví, J.Hergottová, K.Lavor, H.Gurínová, R.Machová, I.Matkovčík, V.Naď, J.Benedikovič, J.Antal, V.Oravec, V.Putera, J.Poláček, A.Nováková, B.Ilavská, P.Hovorka, J.Nádasky, M.Šuga, M.Unger, J. Golier a P.Herceg

Ako hostia: manželia Mária a Vladimír Černí, A.Silberhorn, P.Áč, J.Kalina, E. Antalová, S. Macejka a Š.Škoda.

Po dvoch týždňoch od nášho prvého cyklostretnutia v tomto roku na Jašteri sme sa zbehli na Dobrej Vode na pravé poludnie skoro v tej istej zostave ako predtým.

Spolu aj s priaznivcami nášho klubu sme zaplnili terasu reštaurácie. Prišli sme sem po skupinkách z rôznych smerov: od Trnavy, od Piešťan, od Hlohovca…Pri dobrej pizze a pivku sme upresnili najbližšie plánované cykloakcie.

V pláne si bolo vybrať aj palety reflexných cykloviest, ktoré priniesla na ukážku B.Ilavská, no nie každému sa všetko páčilo, tak padlo rozhodnutie, že ešte počkáme na novú ponuku, ktorá bude v najbližších dňoch od firmy NYNA .

Po takmer dvoch hodinách spoločnej radosti zo stretnutia a po skupinovej fotografie sme sa v skupinkách a rôznymi cestami vrátili naspäť domov.

P.Herceg