Značka: rok_2016

Silvestrovský pochod na Geldek – Jelenec 31.12.

MKCK: Babišík Milan, Igor Naništa, Juraj Golier, Ľuboš Kraic, Ľubo Rosa, Pavol Herceg, Dalibor Ješko a Ján Budoš.

Hostia: Tomáš Babišík, Nina Budošová, Marcel Reisinger, Hela Rosová , Jozef Struhár, Braňo Polocík, Vlado Šulko, Jarka Šulková, Miloš Miklošovič a Vladimír Trajlínek.

V sobotu 31.12.2016 ráno sa stretávame v Doľanoch pri požiarnej zbrojnici. Vonkajšia teplota v aute nám ukazuje -7 stupňov, ale obloha je jasná a na obzore sa objavilo ranné slnko. Po zvítaní, posmelení sa , vysvetlení trasy o 9-tej hodine vyrážame na trasu.

Smerujeme ku mestskej veži (z r.1598, ktorá je postavená na kamennom moste nad potokom, vydržala aj záplavy z r. 2011), pri kostole odbočujeme doľava. Po lesnej, neznačenej ceste prudko stúpame nad obecnými záhradami. Asi po 20 minútach prichádzame na čistinku a máme povinnú pitno-zakuskovú prestávku. Pokračujeme už miernejším stúpaním, obchádzame kopec Skalka (574m) a zastavujeme sa na čistinke s poľovníckym posedom a krmelcom. Po pravej strane obchádzame Skalku (584m) a klesáme k obore a popri nej sa dostávame až k veľkej bráne obory, ktorá je zatvorená.

Tu prichádza na rad malá prestávka s občerstvením. Nachádzame sa pod Keltekom (dolianský názov Geldeka). Stúpame vrstevnicovo a pred nami sa rozprestiera hrebeň Roštúna (Malá a Veľká Vápenná).

Konečne sme na hrebeni Geldeka (694m.n.m.), kocháme sa pohľadmi, nechýba vatra, dobrá nálada, je tu už kopu turistov. Prišli sme akurát včas, domáci k vrcholovému stĺpu priväzujú slovenskú vlajku, spievame hymnu a naši speváci sa pripájajú k Doľanskému spevokolu, ktorí nôtia slovienskie národnie piesničky. Predseda Igor už otvára šampanské, fotíme sa , akoby to bol už koniec akcie. Ale sme len na vrchole prvého kopca.

Ťažko sa nám odchádza, ale ešte máme pred sebou vrch Jelenec. Cez dieru v obore, ktorá rozdeľuje doľanskú časť a častovskú oboru sme prešli miernym stúpaním na vrch Jelenec (694m), z ktorého boli krásne výhľady na Veľkú Homolu, Čertov kopec, Skalnatú, Vysokú…, v pozadí sme videli zreteľne rakúske Alpy. Juraj Golier vyťahuje šampanské, ktoré „krvopotne“ niesol až z Dolian. Pripíjame si, nálada graduje.

Dalibor si na ohníku opeká cibuľu, pripája sa k nemu Igor, (že má ešte jednu cibuľu na opekanie aj on), ale máme pred sebou cestu dole častianskou dolinou, tak pokračujeme ďalej.

Prudko klesáme, po ľavej strane obchádzame Egreš (544m) a zastavujeme sa až pri poľovníckej chate Dolina, ktorú majú v nájme poľovníci z Častej. Tu je výborná nálada, gitara, živá muzika (mix country a modernej muziky), výborný kuchár a pomocník – guláš zo srnca z rožkami a daniela z bodkami, varené vínko a čaj.

Pomaly sa lúčime. Niektorí tu ešte zostávajú, prajeme si veselý Silvester a v novom roku sa stretneme na Trojkráľovom pochode, ktorý má pod palcom Palino Herceg.

Záverom sa dostávame cez vinice do Dolán, kde sme začínali. Trasa bola dlhá 19 km.

Milan Babišík

Akcia Povianočná turistika 27.12.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Poláček, I. Naništa, B. Ilavská, D. Fáziková, A. Masaryková, D. Pollák, V. Putera, V. Oravec, Ľ. Kraic a M. Babišík.

Ako hostia: R. Mocko, E. Corticelli, T. Miklošovičová, M. Modrovský, K. Ninis, P. Chnapko a V. Trajlínek

Prevetrať svoje vianočným prejedaním unavené telá sa rozhodlo 17 turistov(tiek), ktorí sa rozhodli popasovať sa s trasou po pohorí Považského Inovca. Jej dĺžka a náročnosť mali byť dostatočnou zárukou, že záväzok urobiť niečo zdravé pre seba po vianočnom hodovaní, bude určite splnený. K tomu všetkému „prispel“ aj vietor, ktorý bol hlavne v odkrytých priestoroch horských hrebeňov riadne nepríjemný a vyštípal naše líca doružova.

Stretávame sa krátko pred pol siedmou na železničnej stanici v Piešťanoch. Dopravili sme sa sem rôzne: niektorí Piešťanci pešo, niektorí na autách, no a Trnaváci autobusom. Krátky čas čakania na autobus na Bezovec využijeme na teplú kávu zo staničného automatu. Na ceste autobusom sa k nám popridávajú ešte poslední členovia našej výpravy.

Krátko pred pol ôsmou vystupujeme na sedle pod Bezovcom a po nevyhnutnom zohriatí sa zvnútra sa vydávame na našu trasu. Je ešte pološero a tak je v blízkom lyžiarskom stredisku ešte pusto. Sneh sa nachádza len na zjazdovkách, ale veľmi nerovnomerne a pomerne dosť prerušovane, takže nevyzerá to, že by sa tu malo dnes lyžovať. Pokračujeme po červenej značke, obchádzame vrchol Bezovca a prichádzame na lúku pod Skalinami. Sneh tu nie je, ale fúka tu riadne. Tak sa radšej moc nezdržujeme a pokračujeme ďalej smerom na Prieľačinu. Terén sa pozvoľna mení zo suchého na mierne zasnežený a naopak. Na zasnežených miestach je chodník zľadovatený, tak ho radšej obchádzame pomimo.

Prichádzame na sedlo Pod Panskou Javorinou. Tu na chvíľu našu červenú značku opustíme a vydávame sa po modrej na vrchol Panskej Javoriny na rozhľadňu. Tu fučalo už riadne, no a hore na rozhľadni sa dalo vydržať ozaj len chvíľu. Ešte že máme niečo na zohriatie. Po obligátnom fotografovaní sa vydávame späť na sedlo a pokračujeme ďalej po červenej. Nie však na dlho. Na rozcestníku Pod Ostrým vrchom opúšťame červenú značku definitívne a pokračujeme ďalej po modrej až do Kálnice, kde je cieľ našej etapy.

Tempo si každý zvolil sám a jeho rýchlosť bola podmienená: kto sa ako kochal okolím, kto sa ako s kým bavil a kto ako často si robil prestávky na tekuté občerstvenie. Skrátka naša skupinka sa riadne roztiahla. Ale nakoniec sme sa všetci stretli v Kálnickej kolibe, kde sme pekne v teple doplnili naše chýbajúce kalórie.

Autobusom sme sa potom z Kálnice dopravili do Nového mesta nad Váhom, kde sme ešte voľný čas do príchodu nášho vlaku strávili v hostinci Nevada. Síce riadne zafajčenom, ale bolo tu teplo a to naše uzimené telá potrebovali.

Takže dali sme si trochu do tela, ale nebanujeme. Veď pohyb v prírode je to, na čo sme my zameraní a pri dobrej partii, ktorá sa vždy zíde, je z toho vždy príjemný zážitok.

Kraic

Pochod Dubová – Kukla – Dubová 18.12.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Anna Kučerová, Juraj Poláček, Miroslav Šuga, Pavol Herceg, Daniela Fáziková, Ján Budoš a Babišík Milan.

Ako hostia:  Juraj Neupauer, Vladimír Trajlínek, Marianna Farkašovská a Maroš Modrovský

Zviera: pes Sára

V nedeľu 18.12.2016 sme sa stretli pri požiarnej zbrojnici v Dubovej,okr. Pezinok, v dedine, ktorá leží na východnom úpätí Malých Karpát . Po zvítaní a malom občerstvení po modrej zn. postupujeme k rekreačnému stredisku Fúgeľka, ktoré pomaly začína ožívať aj vďaka novej výstavbe rodinných domčekov pod vinohradmi (ale naozaj pomaly). Prechádzame okolo miestneho hospodára, ktorý pod horou na samote chová mladé jalovičky, ošípané, sliepky…

Vrstevnicovo sa dostávame pod Kuklu. Výstup na Kuklu (564m.n.m.) od Fúgelky bol strmší ako zostup na Tri Kopce . Pri rozhľadni sme mali povinnú pitnú a zákuskovú prestávku . Traja odvážlivci vybehli po zmrznutých rebríkoch na vyhliadku. Janči urobil pár záberov z Kukly. Po zostupe sme prešli okolo Troch kopcov, rázc. M, Z, Ž. značky cez Modranský banský chodník (otvorený r. 2013) k hornej Medvedej skale, pri ktorej boli znovuobjavená jedna šachta a dve štôlne (r.2010-2011). V minulosti   (r.1811 až 1822) tu v kremencovom podklade bola snaha o ťažbu  olova a zlata. Niečo podobné ako zlatá horúčka na Aljaške, ale v menšom… Len sa zistilo, že náklady na ťažbu zlata presahujú zisky, tak podpovrchové bane zavalili.

Prechádzame okolo dolnej Medvedej skaly, zostupujeme dole pod skalu. Obe tieto skaly sú cvičné, lezecké. Stúpame dolinou, okolo potôčika dostávame sa na rázcestie, z ktorého zbiehame k Papierničke (objekt na ploche 6,4ha, účelové zariadenie NR SR). Pokračujeme cez  Pílu, ktorou vedie náučný chodník, cca 3km, začína od Hornej Píly až po Spodnú Pílu, 14zástavok. Obidve píly sú zaniknuté.

V obci Píla sú dve miesta, kde sa dá doplniť pitný režim, jeden je Žlábek, prameň vytekajúci zo skaly pri zást. Stará škola a druhý  zdroj  je Krčma  pod hradom. My sme si zvolili  ten druhý zdroj.

Po osviežení a krátkom odpočinku pokračujeme okolo kostola miernym stúpaním na rázc. M,Ž. značky a vychádzame lesnou cestou  na lúky nad Dubovou cez vinohrady ku kostolu. Pri požiarnej  zbrojnici robíme spoločné foto (Maroš M., Juraj P.) a vinšujeme si príjemné prežitie vianočných sviatkov a s pocitom, že máme 17,5km v nohách, ktoré nám (tie kilometre) už nikto nezoberie.

Milan

Mikulášsky pochod na Veľkú Homolu 4.12.

4.12.2016 MIKULÁŠ POD ROZHĽADŇOU NA VEĽKEJ HOMOLI

Predpoveď počasia na víkend nám sľubovala slniečko a mráz. Čo sa aj naplnilo plus napadal čerstvý sneh cez týždeň. Momentálny nápad na akciu sa zrodil pri pohľade do kalendára MK a okolie 2016. Modranský turistický spolok, RR KST Malé Karpaty pripravil pešiu trasu zo Zochovej chaty so stretnutím na Veľkej Homoli je v čase od 12.00 h – 14.00 h.

Pre tuto variantu sa rozhodlo 9 ľudí. Osádky 2 vozidiel sa stretli na Zochovej chate pri kolibe cca o 10 hodine v zostave 1 auto M. Šuga, I. Naništa, D. Fáziková, M. Farkašovská, J.Čavojová, 2 auto M. Miklošovič, V. Miklošovičová, V. Gubiová, V. Trajlinek.

Juraj Poláček pripravil návrh na predĺženú variantu trasy z Modry- Kráľovej od kostola na Harmóniu, Starú Vodáreň – Pod Zámčiskom – Zámčisko – Nad hvezdárňou – Veľká Homoľa – Vápenka – Zbojnícke – Čermák – Panský dom – Piesok k cintorínu – Zochova chata – Piesok, Chata UK – Komárka – Tri kopce – Modra, Kráľová kostol – dĺžka: 18,1 km.

Pre tuto variantu sa rozhodlo spolu 6 ľudí J.Poláček, A.Kučerová, J.Lukačovičová, M.Modrovský, P.Herceg, M.Babišík so zrazom v Kráľovej pri kostole cca o 9 hodine.

Obidve skupiny turistov sa stretávame pred obedom cca o 11:30 h pod rozhľadňou na V.Homoli. Tu stretávame aj ďalšie partie turistov z Modry, ale aj z Trnavy napr. P.Wagnera s priateľmi z KST Spartak. Po občerstvení a tradičnom fotení s Mikulášom Milošom M. sa ešte stretáme s p. Antonom Machačkom s manželkou. Pán Macháček sa podieľal ako stavbyvedúci pri výstavbe tejto peknej drevenej rozhľadne, ktorá ale je momentálne pre turistov z technických príčin uzavretá. Urobíme si ešte foto na rozlúčku a vydáme sa spolu obe 1 a 2 skupina spoločne na zostup cez Čermák naspať na Zochovu chatu. Okolo 14:30 h sme už pri stole v Kolibe, kde si doprajeme hustú fazuľovú polievku s pivkom. V družnej debate čas rýchlo uteká a keďže 2 skupina ide ešte dole do Kráľovej k autobusu, tak sa musíme rozlúčiť.

Akcia sa vydarila no už teraz sa tešíme na ďalšiu pešiu túru niekde v okolí Piešťan po vianočných sviatkoch.

Priatelia a priateľky prajem Vám spokojné a príjemné prežitie VIANOCNYCH SVIATKOV.

Veľa zdravia šťastia lásky a spokojnosti v NOVOM ROKU 2017.

S pozdravom

I.Naništa

Akcia Katarínka 12.-13.11.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: M.Babišík, J. Budoš, I.Naništa, L.Kraic, J.Michalec, J.Čavojová, D.Polák, A.Masaryková, J.Poláček, J. a M.Golierovci, P.Vrábel, M.Valovičová, M.Šuga, L.Rosa, H.Molnár, D.Fáziková, P.Herceg.

Ako hostia: M.Ďuga, J.Lukačovičová, M.Modrovský, J.Šugová, H.Rosová, M.Farkašovská.

Skoro už tradične sa v novembri stretávame na záver roka na chate a hodnotíme činnosť klubu. Tohtoročná cyklosezóna 2016 bola pre MKCK pestrá a činorodá. Okrem tradičných „povinných“ jázd ako je Jašter, Dobrá Voda, Okolo Tatier, Karpaty Tour, sa v pláne objavili aj výnimočné destinácie napr: cyklozájazd Čierna Hora, vodný hrad Laxenburg, zájazd na Balaton, zájazd na cyklo-Beskydy …,

Cieľom stretnutia na chate je v priateľskej atmosfére a pri dobrom guláši si pripomenúť akcie, ktoré sme absolvovali počas roka a prípadne začali plánovať tie budúcoročné. Program akcie začal už okolo 11 h prevzatím chaty, prípravou dreva do krbu a prípravou gulášu. Do týchto činností sa aktívne zapojili: J.Čavojová, J.Michalec, M.Šuga, J.Šugová, M.Valovičová, I.Naništa, P.Herceg, J.Budoš, P.Vrábel, za čo im patrí veľká vďaka. Nemenej dôležitou súčasťou programu boli pripravené prezentácie z akcií v podaní: J.Poláčka, J.Michalca, za čo im tiež patrí vďaka. Medzi premietaním sme stihli „koštovať“ vínko, koláče ako i domáce klobásky, či pagáčiky. Po premietaní nasledovala večera s chutným gulášom z „tvorby“ od J.Šugovej a J.Čavojovej – ktorý všetkým chutil tiež ďakujeme. Po večeri nasledovala hudobná produkcia v podaní 4 gitár plus 1 trubky (M.Ďuga, Milanov kamarát Ľubo, Ľ.Kraic, J.Budoš, P.Vrábel,) a spevu prítomných. Tiež to nemalo chybu – tlieskame Vám za nevšedný umelecký zážitok. Priebežne ešte doskúšavame reklamované dlhé nohavice z minulého roku.

Počasie tohto roku bolo všelijaké. Ráno pršalo a teplota klesala k nule. Dážď sa miešal so snehovými vločkami a prestal až na večer. V programe nemohla chýbať už tradičná nočná túra k zrúcanine kláštora na Katarínke. Za svetla čeloviek a lámp sme vyrazili v početnej skupine na toto tajomné a charizmatické miesto v lesoch nad Dechticami. Pod nočnou oblohou sme si zaspomínali na všetkých, čo tu nie sú s nami a zapálili sviečku za nášho kamaráta O.Stríža, bývalého člena klubu. Ondrej, nezabudneme na teba i tvoj osobitý humor.

Po návrate na chatu ešte spievame cca do 3 hodiny. Potom gitaristi odišli skôr domov. Zostalo iba zopár vytrvalcov a debatujeme do neskorej noci (či rána). Niektorí sa musia pre povinnosti rozlúčiť a odchádzajú domov. Pár vytrvalcov ešte trénuje biliard a zvyšok zalieza do postelí aspoň na chvíľu si pospať do rána. Drevo v krbe dohorieva a začína sa nový deň. Po raňajkách ešte debatujeme a okolo 10.30 h začíname s upratovaním chaty. Za výdatnej pomoci M.Babišíka, J.Michalca, A.Masarykovej, D.Poláka, J.Poláčka, H.Molnára, J.Čavojovej dávame priestory do poriadku aby sme pred 12 h mali hotovo. Ďakujem ešte raz všetkým menovaným aj nemenovaným účastníkom za vytvorenie dobrej nálady a pomoc pri príprave a realizácii zdarného priebehu stretnutia.

Lúčime sa. Spoločne si zaželáme šťastný Nový rok 2017 a vyslovíme prianie stretnúť sa tu znova o rok.

Dovidenia.

V Trnave 18.11.2016 Igor Naništa

Devín – Medené Hámre 15.10.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: B. Ilavská, P. Vrábel, M. Valovičová, Ľ. Kraic, E. Kraicová, D. Fáziková a Ľ. Rosa.

Ako hostia: 0.

Táto akcia bola organizovaná ako záverečná a tak vlastne ako rozlúčka s touto sezónou. K jej zdarnému priebehu prispelo aj počasie, ktoré v tento posledný víkend ukázalo svoju vľúdnejšiu tvár. Celou cestou nám svietilo slnko, ktoré nám nadelilo cca 15 17 °C. Pofukoval síce juhovýchodný vietor, ale ten nám väčšinou trasy pomáhal a fúkal do chrbta. No a v neposlednom rade o dobrú pohodu na trase sa postarali aj jej samotní účastníci, z ktorých počtom tento krát prevyšovali ženy. (Chlapi asi upratovali doma)

Stretávame sa krátko po deviatej v Bratislave na hlavnej železničnej stanici. Vyrážame po Štefánikovej ulici k prezidentskému palácu. Odtiaľ sa cez podchod dostávame na Obchodnú ulicu a následne cez Michalskú ulicu do Starého mesta. Jeho uličkami sa v pohode dostaneme až k samotnému Dunaju. Hoci je ešte skoré predpoludnie, mesto a nábrežie je už plné turistov hlavne z ázijských krajín. Títo fotia všetko, čo im príde do cesty. My sme neboli výnimkou a stali sme sa tiež ich terčom.

Niečo sme si pofotili aj my a vydávame sa po cykloceste popri Dunaji smerom k Devínu. Asi po piatich kilometroch sa cyklotrasa zlučuje z hlavnou cestou, ale premávka je minimálna, tak je to v pohode. Prichádzame k sútoku Moravy a Dunaja. Tu nám pri fotení pomáhajú dotvoriť našu kulisu tiež zahraniční turisti. Škoda, že pri samotnej fotoeufórii sme sa ich ani nestihli spýtať, odkiaľ pochádzajú. Nevadí, tak snáď niekedy inokedy.

A to sa už dostávame pod samotné hradné bralo Devína. Počasie je nádherné, hrad je od slnka vysvietený, tak foto je už brnkačka. No všetky stánky s občerstvením sú zatvorené. Utrieme si suchú hubu a ideme ďalej. Našťastie o tri kilometre, v Devínskej Novej Vsi je otvorená reštaurácia Rolando a pri nej pekná, slnkom osvietená terasa. Prevádzkar sa síce pripravuje na svadbu, ktorá tu má byť popoludní, ale nás ochotne obslúži. Tu si doprajeme teplý čajík s niečím „ešte teplejším“. Dobrá kávička na záver. No proste krásne strávený čas na odpočinok.

Pokračujeme ďalej po cykloceste popri rieke Morave. Onedlho sa dostávame k Mostu Slobody, ktorý od 22. Septembra 2012 spája Slovensko s Rakúskom a tým uľahčuje cyklistom ich výlety do tejto krajiny. My ho len prejdeme tam a späť a pokračujeme ďalej na sever.

Prichádzame k Bufetu u starého bicykla. Keďže je čas obeda, zastavujeme a doprajeme si niečo pod zub. Veď sme už aj trochu hladní.

Po oddýchnutí pokračujeme ďalej po našej trase. Cyklocesta nás dovedie do Stupavy. Tu sa nezastavujeme, len sa cez ňu preštrikujeme a smerujeme do Borinky, kde v miestnej reštaurácii Pod zámkom sa chceme pred vstupom do hôr a teda aj pred stúpaním, trochu občerstviť. Máme smolu, je zatvorená a ani nevieme prečo. Tak sa občerstvíme tým, čo nám ešte zostalo v cyklotaškách a pokračujeme do hôr. Popod Dračí hrádok sa dostávame na Medené Hámre. Stúpanie je milosrdné, tak si trochu užívame krásnej prírody, ktorou tento kraj oplýva. Táto malebná oblasť nesie svoje pomenovanie podľa niekdajšieho výrobného podniku na spracovanie medi, ktorý ju preslávil v širokom okolí.

Dostávame sa na hrebeň Malých Karpát, na Sedlo pod Salašom. Nebolo to až také hrozné, povieme si. Teraz nás čaká už len klesanie. Pri Troch brestoch odbočujeme na Limbach. Užívame si zjazd po asfaltovej cestičke a kocháme sa krásnou, jesennou, malokarpatskou prírodou. Do Pezinka to nie je už tak ďaleko a tak stíhame aj vlak do Trnavy. Našťastie má päť minút meškanie, tak sa stihneme aj trochu vydýchať.

V Trnave, ako už túto jeseň tradične, v reštaurácii Albatros si na chvíľu sadneme a zhodnotíme práve končiacu sa akciu. Stretávame sa tu aj inou skupinkou turistov, ktorí boli na pešo na vrchole Zárub na Šarkaniáde. Keďže sú rovnakej krvnej skupiny ako my, tak ľahko nájdeme spoločnú reč.

Sme spokojní, bolo nám fajn, ale je nám ľúto, že to pomaly končí. Končí sa akcia, končí sa cyklosezóna a my sa na zimu trochu odmlčíme. Ale verím, že sa občas stretneme na pešej turistike a tak, ako po minulé roky sa budeme snažiť nestratiť vitalitu našej partie.

Takže, sezóna sa síce končí, ale do skorého videnia.

Ľubo Kraic

Malé Karpaty – JuRaVa 1.10.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: D. Fáziková, I. Matkovčík, T. Gieci, Ľ. a E. Kraicoví, P. Vrábel a Ľ. Rosa.

Ako hostia: J. Lukačovičová, M. Farkašovská a H. Rosová.

Krásne počasie prvého októbrového dňa vylákalo do prírody veľa nadšencov tohto druhu športu. Skupinka desiatich cyklistov(tiek) z Malokarpatského cykloklubu a ich hostí zvolila pre tento deň pohyb v prírode na dvoch kolesách v turisticky vychytenom prostredí Bratislavského lesoparku. Sprievodcov po ceste nám okrem krásnej lesnej prírody robili aj zaujímavé orientačné body: nová rozhľadňa na lúke pod Kamzíkom, veža samotného televízneho vysielača, Železná studienka, Kačín, Červený a Biely kríž a nakoniec cyklookruh JuRaVa spájajúci body Sv. Jur, Raču a Vajnory.

Krátko po deviatej hodine sa všetci stretávame pred hlavnou železničnou stanicou v Bratislave. Po obligátnom fotení sa vydávame na trasu. Najprv znesieme naše tátoše po strmých schodoch a dostávame sa na ulicu Jaskov rad. Za ním sa už pomocou navigácie preštrikujeme cez spleť uličiek konečne do prírody. Dá nám to poriadne zabrať, lebo stúpanie dosahuje miestami 16 až 17 %.

Našou prvou zastávkou je novootvorená drevená rozhľadňa pod Kamzíkom. Je trochu bokom z našej trasy, ale našťastie nie moc. Zdá sa nám však pomerne nízka, ale nejaké zaujímavé výhľady na Bratislavu predsa len poskytuje. Teraz bol však nad mestom ranný opar, tak sme toho veľa nevideli.

Vraciame sa späť na našu trasu, výšku máme už pomerne dobrú, tak k vysielaču je to pomerne v pohode. Stojíme pod ním a obdivujeme toto obrovské technické dielo, ktoré je vidieť aj z našich vzdialených domovov. Vežu začali stavať v roku 1967 a dokončili ju v roku 1975. Pozerať sa na jej úctyhodnú výšku 194 m takpovediac priamo od jej päty, tak to teda rozhodne stálo za naše vynaložené úsilie.

Pokračujeme ďalej. Teraz je to už pravá pohoda. Prechádzame okolo bobovej dráhy. Je tu veľa turistov, niektorí posedávajú a občerstvujú sa pri rannej káve. Láka nás to zastaviť, ale našou plánovanou zastávkou je až Železná studienka. Nasleduje k nej parádny zjazd, ktorý však spôsobil Paľovi malé zdržanie, lebo na prednom kolese dostal defekt.

Stredisko Železná studienka je poriadne zmenené a kto tu nebol päť rokov ako ja, tak by to tu vôbec nespoznal. Takže aj tu sa dejú veľké zmeny. Ale občerstviť sa tu dá a my sme vyskúšali okrem žltého moku aj čerstvé pagáčiky a ríbezľové vínko. Stretávame sa tu aj s partiou z cykloklubu Apollo, s ktorými si navzájom vymieňame dojmy a zážitky z našich cyklociest. Po spoločnej fotografii sa vydávame na cestu: oni idú do Stupavy na „Dni zelá“ a my na Kačín, kde si doprajeme už prepotrebnú kávičku. Je tu veľmi živo, ľudia si opekajú slaninu a pospevujú pesničky. V blízkosti bufetu však objavujeme v lese malý psí cintorín, kde majitelia pre svojich bývalých miláčikov pripravili toto pietne miesto.

Naša cesta ďalej sa už nesie len v znamení bicyklovania a kochania sa okolitou krásnou prírodou podporenou aj jasnou oblohou. Prechádzame cez križovatku U Slivu, Dolný červený kríž a Biely Kríž. Cyklistov je veľa, stretávame tu všetky vekové kategórie. Na Bielom kríži sa zastavujeme na občerstvenie v miestom bufete Včelín. Lúka pred bufetom je priam posiata cyklistami ležiacimi a slniacimi sa v tráve. Dobrá kapustnica a bryndzové pagáčiky prišli vhod.

Ešte kúsok vystúpame na križovatku nad Salašom a potom nás čaká už len parádny zjazd do Svätého Jura. Ako bonbónik na záver absolvujeme cyklookruh spájajúci Jur, Vajnory a Raču. Celá cesta je odpočinková, po rovine. Trochu môžeme zarelaxovať aj za jazdy. Okrem časti medzi Vajnormi a Račou, kde bolo treba prejsť po vedľajších cestách našťastie teraz s malou premávkou, sme putovali po cyklocestách obklopenými vinicami alebo šúrskymi mokrinami. Pomocou navigácie a našej sprievodkyne Janky celý okruh zvládneme bez problémov.

Okruh sa uzavrel. Prešli sme cca niečo cez 50 km. Zistili sme, že okolie našej metropole poskytuje pre cyklistu pomerne veľa vyžitia, čo sme patrične ešte zhodnotili v Trnave v staničnom bufete Albatros. Nálada tu bola vynikajúca, veď okrem dnešných zážitkov sme si zaspomínali aj tie krásne z našej minulosti. Veď to, čo sme za tých dvadsať rokov v klube na našich cyklocestách zažili, je krásny kus života, na ktorý vždy radi spomíname.

Lubo Kraic

Akcia Po Malých Karpatoch 24.9.

Akcie sa za MKCK zúčastnili:
1.skupina J. Budoš, J. Poláček, Ľ. Kraic, I. Naništa, J. Lukačovičová, V. Oravec

2. skupina V. Naď, priateľ Vlada, M. Šuga, J. Nadaský, V. Gubiová.

V sobotu 24.9. predsa došlo aj na cykloakciu, ktorá sa mala konať cez Trnavský jarmok. Plán bol ísť aj na zrúcaninu hradu Pajštún, ale k tomu nedošlo, lebo väčšina zúčastnených cyklistov sa rozhodla, že pôjdu po inej trase. (To sa definitívne rozhodlo na Bielom kríži v občerstvovacej stanici Včelín).

Ale začnime po poriadku. Zraz bol na železničnej stanice Pezinok. Po štartovacej fotke sme sa vybrali ležérnym tempom cez centrum Pezinka do Limbachu. V Limbachu na rázcestí cykloznačiek sme sa vybrali smerom na Tri bresty. Tu som zistil, že nám chýbajú dvaja cyklisti: Vlado Oravec a náš predseda klubu. Po akademickom čakaní sme skúšali im zavolať na mobil – bez úspechu. Potom nasledovalo ďalšie čakanie na ich telefonát. Tu ma napadlo, že náš predseda mi ráno volal z iného čísla. Hurá, ozval sa mi: oni šliapu hore kopcom smerom na Slnečné údolie. Zistil som, že to je opačný smer, tak som ich vrátil naspäť a počkal som na nich.

Ostatní pokračovali po mojom doporučení ďalej po trase. Odteraz som stratil kontakt (vizuálny aj telefónny) so skupinou. A skupina si sama zmenila trasu, čiže nie ako bolo podľa plánu z Troch brestoch na Košarisko, ale do Včelína na Biely kríž. Dalo sa to predpokladať, lebo tam čapovali pivo a ostatné povzbudzujúce nápoje. Tu sme sa všetci stretli pri malej torte z malých pohárikov horkého a bylinkového nápoja na počesť Ľubošových menín. Následne sme sa rozdelili: jedna skupina, Vlada Naďa zvolila ľahšiu alternatívu – smer Železná Studienka a Bratislava, druhá, moja skupina sa vydala smerom na Košarisko. S nejakými modifikáciami trasy som trochu čakal, ale aby sa plánovaná trasa mala zmeniť úplne, to som nečakal a to je trochu nefér.

Na Košarisko sme absolvovali krásny downhill, nalákal som skupinu na občerstvenie, ktoré sa nekonalo, ale čakal nás pekný stupák po hranici vojenského pásma Turecký vrch po technickom teréne, ktorý našťastie nebol až taký technický. Na Kozom chrbáte sme pokračovali hrebeňovkou smerom na traverz Somára. Ďalej sme putovali krásnym spevneným chodníkom cez Tri kamenné kopce až na Konské hlavy. Tu sme museli asi stometrový zjazd absolvovať vedľa bicykla, lebo to bolo veľmi strmé na naše crossové plášte. Na Pezinskej Babe na chate Korenný Vrch sme sa občerstvili. Všetci boli happy – ale úprimne – z krásnej trasy po Malokarpatskom hrebeni a preto sme sa rozhodli pokračovať nie po hlavnej ceste do Pezinka, ale skúsili sme modrú cyklotrasu smerom na Limbach. Technicky terén sa dal absolvovať, lebo bol len dolu kopcom, opačným smerom by sa dal urobiť len horským bicyklom. Na veľké očakávanie sme si ešte trochu zašliapali do kopca do Slnečného údolia, kde už od rána veľmi chceli ísť naši dvaja „parťáci“. Slnečné údolie svojimi chatičkami a malou priehradou určite stojí za to, aby sme toto údolie ešte niekedy navštívili. Cestou dolu do Pezinka ešte Vlado dostal defekt, ale jeho oprava našťastie netrvala dlho.

Myslím si, že všetci, ktorí sa zúčastnili na mojej trase, nebanovali a z ich vizuálnych pohľadov bolo vidieť spokojnosť a dúfam, že prestanem byť strašiakom, ktorý vymýšľa len náročné trasy.

Jano

Akcia Balaton 1.9. až 4.9.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Božka Ilavská, Juraj Poláček, Anka Kučerová, Hela Gurinová, Miro Šuga, Heňo Molnár, Jožko Benedikovič, Janka Čavojová, Lubo Rosa, Dušan Surovčík a ako garant Vlado Naď.

Ako hostia: Majka Ondrašinová a Vierka Gubiová.

Po úspešnej minuloročnej plánovanej akcii Passau-Bratislava sa začalo rozmýšľať, čo dať do plánu na rok 2016. V kurze bolo Kampa-Dyje-Morava, alebo Balaton. Po dohode s Ankou Kučerovou voľba padla na Balaton. Zaradením Balatonu do nášho ročného plánu na 1.9-4.9 2016 a prihlásením záujemcov som začal zháňať odvoz – dovoz ubytovanie a naplánovať trasu, čo sa mi aj podarilo.

Konečne nastal deň odchodu. Zraz bol na železničnej stanici v Trnave o 7:00 hod. Po naložení batožiny a bicyklov o 8:00 h sme nabrali smer Balaton. Pred hranicami vo Veľkom Mederi pri Tesku bola zástavka na poslednú možnosť si niečo dokúpiť za Eurá. O 12:00 h sme dorazili k Balatonu do mestečka Csopak, kde sme sa vyložili a dohodli s dopravcom, o ktorej hodine má 4.9. pre nás prísť.

Po vyznačenom cyklochodníku vyrážame na okružnú cestu okolo Balatonu, kde sú samé platené aj neplatené pláže, hotely, stánky so suvenírmi a občerstvením. Keďže hlad sa prihlásil a niečo pridalo aj slnko, rozhodli sme sa pre doplnenie potrebných kalórií a ochutnali Maďarskú gastronómiu v podobe halászlé, ktoré mali skoro v každom občerstvení. Nálada bola dobrá, cesta pomaly ubiehala, len to slnko bolo neúprosné. Vyčerpaní po prejdených 80km o 20.00 h sme dorazili do dedinky Vonyarcvashedy, kde nás už domáci očakávali.

Druhý deň sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa a pokračovali smer Keszthely. V Tesku sme kúpili niečo na raňajky a pokračovali do kúpeľného mestečka Hevíz, kde sú termálne prírodné kúpaliská. Dvojhodinovú prestávku niektorí využili na kúpanie a niektorí na prehliadku mestečka. Po dohodnutom termíne sa pokračovalo na Keszthely, kde sme sa zastavili pri Festetics-kastély. Tento objekt je štvrtým najväčším kaštieľom krajiny a teraz po renovácii očakáva húfy návštevníkov. S menšími zástavkami na občerstvenie a naplnenie žalúdkov prichádzame o 19.00 h po prejdení 70km do mestečka Balatonlelle, kde sme mali zabezpečené ubytovanie. Po ubytovaní nastáva prehliadka mesta, niečo pojesť, popiť a ísť spať.

Tretí deň je opäť slnečný a v pohode pokračujeme smer Siofok. Po ceste, keďže máme čas, sa zastavujeme na obed v Balatonfoldvár. Tu sa konali medzinárodné preteky na kočoch (trochu spestrenia aj pre nás). Ďalej po ceste prichádzame o 15:00 hod do Siofoku. Po ubytovaní niektorí využívajú slnečný deň na kúpanie sa v Balatone, alebo na prechádzku. Večer sme si na chvíľu posedeli. Tu som sa všetkým poďakoval za účasť na akcii. Niečo sme popili, hovorili vtipy a išli spať.

V nedeľu nás čakal posledný úsek cesty, ktorý prebiehal v dobrej nálade a dokonca sa spievali aj slovenské pesničky. Dorazili sme na dohovorené miesto s dopravcom, ktorý nás už čakal, naložili batožinu, bicykle a vydali sa smer Trnava. V Trnave nás Jožko Benedikovič pozval k sebe domov všetkých na kávu, za čo mu ďakujem.

Ešte raz sa chcem všetkým poďakovať, že boli spokojní s plánom, ktorý sme absolvovali, že akciu zvládli pokojne, boli ohľaduplní voči ostatným a dávali si pozor, aby sa niečo nestalo. Menšiu poruchu, ktorá sa stala Majke, však Dušan vyriešil a pomohol dať bicykel do takého stavu, aby sa mohlo pokračovať ďalej.

Zápis napísal garant Vlado Naď.

Kykula 28.8.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: D. Surovčík, J. Antal, Ľ. Kraic, J. Budoš, I. Matkovčík, B. Ilavská a D. Fáziková

Ako hostia: M. Farkašovská a E. Antalová

Počasie týchto posledných augustových dní skôr lákalo k vode, ale kto sa v tento deň rozhodol pre bicykel a strávil ho s partiou z MKCK, urobil rozhodne dobre. V pláne bola trasa, ktorá patrí v Bielych Karpatoch medzi tie ozaj najkrajšie.

Stretávame sa krátko po deviatej v Novom Meste nad Váhom na parkovisku pri Lidli. Prichádzame sem rôzne: Božka Ilavská a Dušan Surovčík po svojich čiže na bicykli, Danka Fáziková kombinovane na bicykli a vlakom a ostatní autami.

Po štartovacom fote sa vydávame na trasu. Opúšťame mesto a po podhorí Bielych Karpát sa dostávame do Haluzíc. Tu sa na chvíľu zastavíme a prezrieme si opevnenú zrúcaninu románskeho kostolíka s hradiskom, ktorého pramene siahajú až do roku 1240. Hneď vedľa neho sa tiahne takmer 1 km dlhá, 200 m široká a miestami až 50 m hlboká tiesňava, zvaná aj ako Haluzická súteska. Je tu vybudovaný aj náučný chodník, ktorým sa niektorí členovia našej výpravy vybrali na krátky prieskum tohto prírodného zjavu.

Ďalej pokračujeme dedinkami Štvrtok, Ivanovce, Melčice, Kochanovce… Na ceste vládne pohoda: počasie je ukážkové, ľudia si tu užívajú pokojný nedeľný život a pomaly začínajú vyváňať nedeľné obedy.

V obci Chocholná sme sa zastavili pri miestnom prameni a nabrali si dobrej kyselky a v miestnom hostinci sme sa osviežili dobrým oroseným. Osvieženie bolo už potrebné, lebo nás čakalo stúpanie na hrebeň Bielych Karpát.

V dedinke už odbočujeme na úzku asfaltku, ktorá nás vyvedie von do prírody. Cesta je dobre značená, smer na Kykulu je známy a keďže stúpanie je zatiaľ pozvoľné a slnko nám neustále svieti nad hlavou, kocháme sa okolím na plné obrátky. Veď je aj čím.

Pri konci sa stúpanie zostruje, ale je to už vykompenzované začínajúcimi výhľadmi na roztrúsené chalúpky po okolitých hrebeňoch a úbočiach. To už prichádzame na miesto zvané Kykula – osada. Je tu vidieť budovu prvej slovenskej kopaničiarskej školy, ktorú tu v roku 1903 založil pre deti z okolitých osád vlastenecký učiteľ a spisovateľ Ferdinand Dúbravský. Budovu miestny podnikateľ prestavil na penzión. Ten tu aj nejakú dobu fungoval, ale momentálne bol zatvorený.

Odtiaľ je to už len pár záberov na bicykli a sme na bývalej hranici. Výhľady sa tu začínajú meniť. Pred nami sa rozprestierajú Biele Karpaty z Moravskej strany s dominujúcou osadou Výškovec v popredí. Táto scenéria chytí každého za srdce. Tu sa chodí teda doslova s otvorenými očami. Prehupneme sa až ku križovatke ciest na Mikulčin Vrch a do Starého Hrozenkova. Tu je od roku 1997 postavený pomník americkým letcom, ktorí tu boli zostrelení 29.augusta 1944 pri oslobodzovaní Československa.

Pokračujeme smerom na Mikulčin Vrch a čaká nás posledné stúpanie. Veľmi ho ani nevnímame, lebo nás zamestnávajú výhľady po okolí – sú fakt úžasné. Zastavujeme sa v horskej chate Valmont, kde si doprajeme zaslúžený obed. Dáme si ho na miestnej terase, takže to máme servírované zase aj s výhľadmi.

Po dobrom kulinárskom zážitku nás čaká len odpočinkový zjazd cez Troják, osadu Lopeník do Březovej. Krásnym údolím, po bokoch ktorého vidieť pasúce sa stáda kráv s malými teliatkami, prichádzame späť na Slovensko. Stále pozvoľne klesáme a kocháme s aj miestnymi dedinkami. Na odporúčanie Božky Ilavskej sa zastavujeme v Zemianskom Podhradí, kde si pozrieme unikátny ranoempírový evanjelický kostol postavený v kruhovom pôdoryse. Stavba je unikátom tohto druhu v strednej Európe. Kúsok od kostola sa nachádza kaštieľ rodín Prileských-Ostrolúckych, ktorý je známy Adelou Ostrolúckou, niekdajšou láskou Ľudovíta Štúra.

Trochu nám z toho všetkého vysmädlo, tak sa ešte na chvíľku zastavíme v miestnom hostinci na malé občerstvenie. Do cieľa etapy to máme už len na skok, tak môžeme pomaly rekapitulovať.

Prešli sme cez 70 km. Božka, ktorá to ťahala až do Piešťan, tak ešte o 40 km viac.

Sme unavení, ale veľmi spokojní. Veď sme prežili to, čo sme si prežiť priali. Stráviť krásny deň v lone prírody Bielych Karpát.

Ľ Kraic