Opäť v Tatrách
49. ročník Okolo Tatier, 9.-12.6.2016
Túto akciu mám veľmi rád. Prvýkrát som sa na nej zúčastnil v roku 1996 a okrem toho, že ja osobne som sa potom začal viac venovať cykloturistike, práve tu sa položili základy vzniku nášho cykloklubu. Odvtedy som sa na Okolo Tatier zúčastnil veľakrát a vynechal som len málo ročníkov. Dokonca tých pár rokov, keď som takmer nebicykloval, bola táto akcia mojou jedinou príležitosťou, kedy som vysadol do sedla môjho bicykla zdolávať nástrahy trasy, kochať sa okolím, vychutnávať atmosféru v pelotóne a spoločnosť priateľov. Či už bol dojazd v Mlynčekoch, Červenom Kláštore, Tatranskej Lomnici alebo Ždiari, či sme sa pri Zakopanom štverali na Gubałówku, Cyrhlu alebo Bukovinu Tatrzańsku, či sme sa potili v teplotách viac ako 30°C, mrzli pri menej ako 5°C alebo bojovali s dažďom, na štart v Nižnej som sa každoročne veľmi tešil. A nebol som sám. Na akcii sa aspoň raz zúčastnil takmer každý člen nášho cykloklubu a veľa našich kamarátov, viacerí sa vracali alebo vracajú opakovane. Podobne tomu bolo aj tento rok. Tri dievčence sa prihlásili prvýkrát a hoci Anka nakoniec nemohla absolvovať svoju premiéru, Hela s Jankou prešli všetky svoje plánované kilometre. Po rokoch opäť išiel Vlado, naopak povinnosti tento rok zabránili zúčastniť sa pravidelnému účastníkovi a organizátorovi Kamilovi. Deň štartu sa priblížil.
Štvrtok 9.6.
Ako každoročne, aj tento rok nastali v zozname prihlásených zmeny. Zdravotné dôvody zabránili zúčastniť sa Milke, Anke a Paľovi a tak sa nakoniec vykryštalizovala zostava 16 účastníkov, ktorí sa na Oravu dopravili buď vlakmi alebo autami. Posádky áut mail hlavný zraz ráno na parkovisku pri Bille v Piešťanoch. Prišiel nás odprevadiť aj zranený Paľo a kamarát Jožko, ktorý sa s nami chodieval na posledné ročníky, ale tento rok už sám zorganizoval vlastnú skupinu. Ako skoro tradične nás trápila predpoveď počasia. Práve koniec týždňa a víkend hlásili zhoršenie počasia a dážď. Zmena mala nastať okolo obeda a mala prísť práve od Liptova. Výhľad nič moc. Preto sme sa dohodli, že sa stretneme v Žiline a podľa stavu oblohy si dohodneme ďalší postup.
Po 10-tej hodine sa mi telefonicky prihlásila prvá vlaková skupina v Mikuláši je po daždi, ale vyzerá to zatiaľ dobre a tak vyrážajú po asfaltke cez Matiášovce do Habovky. Nebudú nás čakať, idú aj s batožinou. Tak sme sa aj my rozhodli pokračovať do Mikuláša, snáď nám počasie dovolí pokračovať bicykloch. V Mikuláši sme sa tradične zastavili na obed v Route 66 a potom sme sa presunuli do Okoličného, kde sme vďaka Kamilovi opäť mohli zaparkovať autá. Po roku sme sa opäť zvítali s tetou, preložili batožinu Martinovi do auta (mal spolu so mnou zabezpečovať na striedačku sprievodné vozidlo) a vyrazili sme.
Popri Mare sme potiahli po odbočku do Kvačian, kde sa dvojica Igor a Peťo vydala vpravo po asfaltke, my ostatní sme zvolili smer Kvačianska dolina. Po ceste sme plánovali tradičné zastavenie v pivovare Brontvai. Tu nastalo malé sklamanie v týždni majú otvorené len na objednávku, takže sme sa museli vrátiť pár metrov nižšie a posilniť sa pred vstupom do doliny v miestnej krčme. Posedeli by sme aj dlhšie, ale čas nepustil. Nasadli sme na našich tátošov a vydali sme sa zdolať prvé stúpania nášho víkendu. Cestu hore dolinou už väčšina z nás pozná a tak vieme, že miestami nie je hanba bicykel aj potlačiť. A tak sme sa striedavo v sedle bicykla a peši presunuli až na prvý vrchol nad Oblazmi. Odtiaľ už cesta klesala až na kraj už oravskej obce Huty, kde sa zmenila na asfaltovú a opäť začala stúpať. Tu už nebolo treba bicykle tlačiť, navyše keď sa z liptovskej strany začalo ozývať tlmené dunenie hromov. Našťastie zo sedla nad Hutami to už je len dole kopcom a tak nám nevadilo ani drobné rosenie, ktoré nás osviežilo v zjazde a na kraji Zuberca. Ešte sme dali krátku tradičnú zastávku v Zuberci a už sme mali pred sebou len pár záverečných stoviek metrov do nášho dnešného hlavného stanu Penziónu pod Roháčmi v Habovke.
Spali sme tu po prvýkrát, ale veľmi sa nám tu páčilo. Izby tak akurát a strava výborná. Navyše sme sa konečne stretli všetci pohromade, bol tu už aj Stano, ktorý išiel sólo vlakom do Podbiela, Martin s Peťom a Jankou doviezli tašky z registrácie a Jožko s Igorom stihli opraviť defekty. Po večeri sme skočili ešte na pivko a mačací čaj (kto uhádne čo to je, má na budúci rok účasť na 50. ročníku istú keď si zaplatí štartovné), na izbe dali jednu kapurkovú a zaľahli sme do postelí. Budíček bol stanovený na 6:00.
Piatok 10.6.
Deň štartu. Posilnení raňajkami sme naložili batožinu do auta, nasadli na bicykle a zviezli sme sa do Nižnej. Spočiatku bolo chladnejšie, ale slnečno, len pred Podbielom sme vošli do nízkych mrakov a tie nás sprevádzali až na štart v Nižnej. No čo už, aspoň nepršalo.
Ďalej všetko prebiehalo štandardne príhovory, slávnostný štart, kolečko po Nižnej a potom dlhý roztiahnutý pelotón. Martin vyrazil s autom vopred, čakať nás mal až na hraniciach. Tento rok sa naša skupinka roztratila po celom pelotóne a tak nás posledné stupáky pred hranicami rozdelili ešte viac. Na hraniciach sme sa ale všetci čakali, medzitým sme sa občerstvovali koláčikmi a minerálkou. Bolo síce pod mrakom, ale relatívne teplo.
Pri čakaní sme si potvrdili, že oficiálnu trasu cez Gubalowku pôjdu len Ľuboš s Igorom, my ostatní volíme klasiku okolo salaša. V Zakopanom sa niekde stretneme. Túto istú trasu okrem nás zvolilo aj veľa iných účastníkov a tak sa na salaši zastavovalo celkom dosť ľudí. Žinčica a syr opäť chutili a dodali nám silu na cestu do Zakopaného. Zjazd do Zakopaneho sme tradične prerušili pri drevenom kostole Sanktuarium Matky Božej Fatimskej oproti Giewontu. Potom nás čakalo už len pár minút v sedle bicykla a mohli sme sa prejsť po pešej zóne, zastaviť sa na kávu a pivko a oddýchnuť si pred poslednými kopcami dnešného dňa. Tu sme sa stretli aj borcami z Gubalowki a tak sme zo Zakopaného vyrážali opäť spolu. Náš minipelotón vydržal pohromade len pod prvé stúpanie a tu sa definitívne roztrhal (spolu sme sa videli až v Ždiari). Ja som na prvom vrchole na Cyrhle počkal dievčatá, s ktorými sme to potom spolu dotiahli až na hranice v Lysej Poľane. Medzitým nás samozrejme ešte čakalo zopár nekonečných zákrut, pár metrov zjazdu a raz toľko do kopca. Nebolo sa ale treba ponáhľať, medzičas sme mali oproti iným ročníkom dobrý, počasie nám prialo a tak sme si vychutnávali atmosféru našej akcie.
Na Lysej Poľane sme sa nezastavovali len sme sa počkali a naša skupinka, ktorú trochu roztrhal zjazd potom pokračovala cez Tatranskú Javorinu do Podspádov. Toto miesto nemôžeme pri našich cestách okolo nikdy vynechať. V minulosti sme sa tu často v chlade zohrievali pri horúcich kachliach horúcim čajom a horcom, alebo v horúčave osviežovali chladivým nápojom a vždy nás tu dokázali posilniť chutným jedlom a domáckou atmosférou. Takisto aj tento rok sme tu zmobilizovali posledné zvyšky síl do posledného stúpania do sedla Príslop.
Posledné stúpanie bolo úspešne za nami a tak sme ešte pár metrov poniže spravili vrcholovú fotografiu s hrebeňom Belianskych Tatier a už nás čakal len posledný zošup do hotela Magura v Ždiari. Kalíšok sme už síce nestihli, ale guláš áno. Potom nás čakala už len cesta na ubytovanie do penziónu u Aleny (opäť nás veľmi jemne orosil dáždik), hygiena a odchod na druhú večeru a pivko do dediny. Po návrate tradičná kapurková, sledovanie otváracieho zápasu ME vo futbale a zaslúžená posteľ. Opäť raz sme to zvládli.
Sobota 11.6.
Tradičný oddychový deň. Po raňajkách na penzióne sa lúčime s prvými odchádzajúcimi Peťo a Mirka sa vracajú do Piešťan, Andrej ide do Spišskej Soboty hrať divadlo. Taxikára im robí Martin, s ktorým sa opäť stretneme v Starom Smokovci. Medzitým v Slovenskom rozhlase dávajú v Rádiovíkende rozhovor Ľuboša, kde propaguje naše Karpaty Tour. Niektorí sa rozhodnú zostať a prejsť sa v okolí Ždiaru, Igor plánu cyklovýlet na Zamagurie a ostatní sa natlačíme do autobusu, ktorý nás vyloží v Starom Smokovci. Trochu sa pomotáme po obchodoch a bufetoch, naberieme kyselku a vydávame sa peši hore na Hrebienok. Cesta pri rozhovoroch ubieha, pamätnici si spomínajú na hlboký les (ktorý dnes neuvidíme nielen tu, ale ani ďalej v dolinách) a za chvíľu sme hore. Dobrá zámienka opäť sa trochu občerstviť a tak obsadzujeme posledný voľný stôl.,
Nesedíme ale dlho, kvôli tomu sme sem predsa neprišli. Okolo Bílikovej chaty a vodopádov (obligátne fotografovanie) sa dostaneme na obľúbenú Rainerovu chatu, kde si dáme dobrý čaj a horec (na tomto príjemnom mieste vďaka p. Petras si to dávam vždy) a hľadáme miesto, kde kedysi stávala väčšia chata Kamzík. Potom pokračujeme ešte chvíľu vyššie do kopca, na Zamkovského chatu, cieľ našej dnešnej vychádzky. Je príjemne, opäť tradične miestami rosí, ale vôbec to nevadí. Na chate posedíme, niekto si dá jedlo (ďalšia hádanka čo je šmalcburger?), všetci nápoj a hlavne relaxujeme. Aj o tomto je táto akcia.
Pomaly je čas pohnúť sa dole, musíme stihnúť autobus. Tentokrát míňame všetky možnosti občerstvenia a zastavíme sa až dole v Starom Smokovci v samoobslužnej reštaurácii Bistro. Toto je jedno z posledných miest v Tatrách, ktoré prežilo všetky nové časy v pôvodnej podobe (niekto to oceňuje viac, niekto menej), je to taký malý tatranský Vlkolínec. Odtiaľ už stíhame ísť len na autobus do Ždiaru (dievčatá vezie Martin), doma pozrieme prvý polčas futbalu Slovensko Wales a utekáme na večeru do krčmy. Futbalisti nám dnes pokazia chuť a tak ešte skočíme na jedno pivko na druhý koniec dediny. Druhá časť našej partie trávi večer na Magure, vracajú sa chvíľočku po nás. Niekto ide spať hneď, niekto neskôr zajtra nás čaká záver.
Nedeľa 12.6.
Posledný deň akcie. Po raňajkách sa naša skupinka opäť zmenšuje. Dopredu vyrážajú už len posádky áut, cestujúci vlakom majú pred sebou celý deň, nemusia sa ponáhľať. A tak urobíme posledné spoločné foto, lúčime sa s domácimi a vyrážame.
Policajnej hliadke v Tatranskej Kotline nie sme našťastie podozriví a tak nás nezastavujú. Iná je situácia na Bielej Vode, kde nekompromisne zastavujú každého cyklistu a všetci fúkame. Našťastie asi pomohlo stúpanie na Kežmarské Žľaby a tak nič nenafúkam, ale dušičku som mal maličkú. Môžeme ale ísť ďalej a tak pokračujeme Tatranská Lomnica, Smokovce, Tatranská Polianka, Nová Polianka, Vyšné Hágy. Potiaľto je to v poriadku, odtiaľto nás čaká posledné stúpanie na Popradské Pleso a odpočívadlo pod Štrbským Plesom. Konečne sme tam. Ostatní nás už chvíľu čakajú, občerstvenie tu nie je (až na Hutách, ale tam kvôli tomu už nepôjdeme), hore na Štrbské nemáme dôvod a chuť ísť a tak sa spúšťame dole na Podbanské.
Zjazd nás opäť roztrhal a tak sa znova spájame na Podbanskom a spolu do potiahneme do Pribyliny. Tu sa občerstvíme kávou a žinčicou, niekto žinčicu kupuje aj domov a ja sa nakladám k Martinovi do auta. Chcem sa ešte chvíľu zastaviť u kamaráta v Liptovskom Petre a inak by som to už nestíhal. Ostatní pokračujú cez Kokavu do Liptovského Hrádku a Liptovského Mikuláša, kde sa opäť všetci stretneme, zvítame sa s tetou, naložíme bicykle a vyrážame. Zastávku na obed si dáme znova v Rote 66 a potom sa na parkovisku definitívne lúčime. Tri autá vyrážajú smer Piešťany a Trnava.
Snáď sa všetci uvidíme o rok na štarte 50. ročníka Okolo Tatier.
49. ročníka Okolo Tatier sa zúčastnili členovia a priatelia MKCK:
B. Ilavska, H. Gurinová, J. Čavojová, M. Valovičová, J. Michalec, V. Naď, Ľ. Slaný, S. Studený, Ľ. Kraic, I. Matkovčík, J. Poláček, M. Modrovský, P. Julíny, A. Golier, M. Golier, J. Golier (garant a zápis)
